Infekciám v nemocniciach treba predchádzať dôslednou hygienou

Bratislava 7. novembra (TASR) – Zdravotníci, návštevníci aj pacienti v nemocniciach by mali dbať na dôsledné dodržiavanie hygieny pre predchádzanie takzvaným nozokomiálnym nákazám, teda súborom infekcií, ktoré hrozia ľuďom v prostredí zdravotníckych zariadení. Tieto infekcie vážne komplikujú priebeh pôvodného ochorenia pacienta, predlžujú dĺžku jeho hospitalizácie, a tým zvyšujú aj finančné náklady na jeho liečbu. Upozornili na to odborníčky z odboru epidemiológie.


Investície do preventívnych opatrení môžu podľa epidemiologických štúdií znížiť výskyt týchto nákaz o 40 až 60 percent. Jedným z nich je zavádzanie štandardov dezinfekcie rúk. Na základe usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie je už aj na Slovensku vydaná vyhláška spresňujúca štandardy hygieny rúk v zdravotníckych zariadeniach.

„Zdravotníci by si mali dôsledne vydezinfikovať ruky pred aj po kontakte s pacientom a pri prácach napríklad okolo jeho lôžka. Týmto sa dá eliminovať 30 percent nozokomiálnych nákaz,“ hovorí Jaroslava Brňová z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, ktorá pôsobí ako nemocničný epidemiológ vo Fakultnej nemocnici Trnava. „Tiež by mali byť definované štandardy izolácie pacienta s infekciou a používanie ochranných prostriedkov pri kontakte s ním,“ priblížila ďalšie opatrenia na elimináciu nozokomiálnych nákaz v zdravotníckych zariadeniach.

„Podali sme legislatívny návrh na to, aby nemocnice povinne mali na každom oddelení určitý počet izolačných lôžok,“ povedala vedúca Národného referenčného centra pre prevenciu a kontrolu nozokomiálnych nákaz Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) a hlavná odborníčka hlavného hygienika SR pre epidemiológiu Mária Štefkovičová.

Problémom je aj neuvážená spotreba antibiotík, pre ktorú sú baktérie voči nim odolnejšie. Odborníčky tvrdia, že každá nemocnica by mala mať vytvorenú stratégiu na indikovanie antibiotík. „Z opatrnosti sa niekedy podávajú dlhšie pred operačným výkonom,“ hovorí Štefkovičová. Podľa Brňovej lekári vnímajú problém niekedy nedostatočných hygienických štandardov v zdravotníckych zariadeniach a boja sa komplikácií. V ambulanciách zase lekári podľa nej niekedy aj pod tlakom pacientov predpisujú viac antibiotík, ako by mali.

U zdravotníkov ani bežných ľudí podľa Štefkovičovej nie je dostatočná zaočkovanosť proti chrípke a problémom môže byť aj to, že ľudia sa dožadujú návštev v nemocniciach aj mimo návštevných hodín, napríklad v čase upratovania. Aj organizácia upratovania je problematická, napríklad preto, lebo verejné obstarávanie musí vyhrať najlacnejšia upratovacia firma.

Situácia sa podľa odborníčok postupne zlepšuje, napríklad tým, že na chodbách v nemocniciach sa nachádzajú stojany s alkoholovými dezinfekciami, avšak mali by byť k dispozícii napríklad aj pri posteliach pacientov. Dôležité tiež je vybudovať systém na predchádzanie odvrátiteľným infekciám a zabezpečiť, aby zdravotnícke zariadenia mali dostupné nástroje a odbornú pomoc. „Už existuje koncepcia činnosti nemocničného epidemiológa a postupne túto funkciu zavádzame napríklad v univerzitných nemocniciach,“ povedala Štefkovičová .

V rámci národného programu prevencie a kontroly infekcií pracovníci regionálnych ÚVZ vyškolili viac ako 5000 zdravotníckych pracovníkov v oblasti správneho umývania rúk. „Budeme školiť aj zdravotné sestry a ošetrovateľov v domovoch pre seniorov a ústavoch sociálnej starostlivosti,“ dodala hlavná odborníčka pre epidemiológiu.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR