INESS: Vyššie dane nemôžu financovať neefektívne výdavky

Radovan ĎuranaFoto: iness.skBRATISLAVA 3. januára (WEBNOVINY) - Zvyšovanie daňového zaťaženia, ktoré má pomôcť ozdraviť verejné financie, nie je podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS vhodným nástrojom na riešenie súčasnej situácie vo verejných financiách. Zvyšovanie daní totiž podľa inštitútu de facto ospravedlňuje rast neefektívnych výdavkov v predchádzajúcom období. "Primeranou reakciou na tento rast by malo byť razantnejšie znižovanie verejných výdavkov," uvádza v zverejnenej analýze analytik inštitútu Radovan Ďurana. Rast daňových sadzieb je podľa INESS neakceptovateľný, ak má v konečnom dôsledku zabezpečovať financovanie predchádzajúceho prudkého rastu neefektívnych výdavkov verejného sektora.


Slovensko v roku 2009 hospodárilo s celkovým deficitom verejných financií na úrovni 7,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). INESS upozorňuje, že tento deficit bol predovšetkým dôsledkom expanzívnej výdavkovej politiky, ktorá vyústila do najvyššieho medziročného rastu výdavkov v Európskej únii. "Vysoký rast výdavkov v rokoch 2008 a 2009 nevyplýval z prijatia reforiem, či systémových zmien, ktoré by hmatateľne zvýšili kvalitu a rozsah verejných služieb," dodáva inštitút.

Deficitné rozpočtovanie sa podľa inštitútu stalo v roku 2009 štandardom v krajinách Európskej únie. Kým v roku 2008 zaznamenalo prebytok osem krajín, v roku 2009 už žiadna a viac ako 16 krajín vytvorilo deficit vyšší ako 5 % HDP. Slovenská republika tak nebola výnimkou. Napriek tomu je deficit verejných financií Slovenska v roku 2009 podľa INESS poučný. Obrovský medziročný nárast výdavkov štátu v roku 2009 o viac ako 15 % bol podľa inštitútu hlavne dôsledkom expanzívnej fiškálnej politiky vtedajšej vlády Roberta Fica. "Vláda jednoducho zvýšila financovanie viacerých sektorov verejného systému, napr. vzdelávanie, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo a mzdy takmer všetkých verejných zamestnancov. Zväčšeniu objemu financovania však nepredchádzali štrukturálne reformy, preto výsledkom nie je vyššia pridaná hodnota a lepšie služby pre daňových poplatníkov. Konečný deficit je tak príkladom neschopnosti prispôsobiť výdavky zmeneným ekonomickým podmienkam, obzvlášť očakávanej budúcej stagnácii daňových príjmov," upozorňuje INESS.

Kabinet Ivety Radičovej si stanovil ako jednu zo svojich priorít ozdraviť verejné financie a znížiť v tomto roku deficit verejných financií z vlaňajších očakávaných takmer 8 % HDP na úroveň 4,9 % výkonu ekonomiky. Ministerstvo financií pripravilo v rámci ozdravného balíčka viacero opatrení tak na príjmovej stránke ako aj na výdavkovej stránke rozpočtu. Rezort napríklad na zvýšenie príjmov pripravil zvýšenie niektorých spotrebných daní, zrušenie viacerých výnimiek v zdaňovaní príjmov, či dočasné zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty na 20 %.