I. VALKO: Trenčiansky kraj má veľký potenciál v agroturistike

Prievidza 25. októbra (TASR) - Nie je typ, ktorý by sa potreboval zviditeľňovať v politike, je len obyčajný občan a tieto veci sú mu už tŕňom v oku. To je aj motivácia, prečo išiel kandidovať. Povedal to v rozhovore pre TASR Igor Valko z Prievidze, kandidát na predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK). Bývalého policajta a v súčasnosti majiteľa SBS služby na tento post nominovala strana Nový parlament.


Krajské nemocnice v Považskej Bystrici, Myjave a Bojniciach patria spomedzi všeobecných nemocníc k najzadlženejším na Slovensku. Ako by ste riešili ich dlh?

Dlh by som riešil určite cez poisťovne. Kto spôsobil, že sú také zadlžené? Myslím si, že jednoznačne na tom majú dosť veľký podiel poisťovne. Určite by som s nimi rokoval. Nevidím žiaden dôvod na to, aby to malo byť v takom stave, v akom je to teraz. Tiež by som vyčlenil zdroje na rekonštrukciu a modernizáciu nemocníc, napríklad bojnická nemocnica má dosť veľkú spádovú oblasť a zaslúži si to.

Nevidím možnosť v tom, že by bojnická nemocnica prešla do súkromného vlastníctva. Neviem o niekom, kto by do nej investoval. Skôr by som sa zasadzoval za jej presun pod štát, pokiaľ by bola pod správou štátu, peniaze by tam už museli "tiecť".

TSK sa označuje za lídra v duálnom vzdelávaní na Slovensku. Podľa kritikov a odborníkov je však percento zapojenia žiakov do neho nízke...

Systém duálneho vzdelávania tu už bol zavedený a fungoval perfektne. Prečo by sa nemal nastaviť nanovo? Riešil by som to komunikáciou medzi zamestnávateľmi v okrese a celom Trenčianskom kraji a medzi školami. Percento žiakov v stredných odborných školách rapídne kleslo, a to nielen tu, ale aj na celom Slovensku. Som sám zvedavý, kto bude do budúcna piecť chlieb. Určite treba robiť duálnemu vzdelávaniu reklamu, osvetu, a samozrejme, pokiaľ budú ľudia slušne zaplatení, nebude dôvod, aby v tom odbore nepracovali. Je tam veľa možností, ako sa dá systém duálneho vzdelávania naštartovať.

TSK má najstaršie obyvateľstvo na Slovensku. S tým súvisí aj poskytovanie sociálnych služieb v kraji. Ako by ste riešili túto problematiku?

Považujem sociálnu politiku kraja za nedostatočnú, v tomto smere je to dosť chabé. V každom prípade by sa jej mal venovať viac, je veľa ľudí, ktorí žijú sami, sú vo veku, keď si už nedokážu sami pomôcť. Tiež pracovníci, ktorí sa o starých ľudí starajú, to robia za smiešne peniaze. Celý ten systém je asi zle nastavený, niekde je problém. Presadzoval by som, aby sa zvýšili mzdy pracovníkov, gro problému je v podstate tam. Pokiaľ by ľudia boli zaplatení, ich práca by vyzerala inak a viac by si ju vážili.

Podporujete myšlienku deinštitucionalizácie zariadení sociálnych služieb?

Samozrejme, aj ľuďom by viac vyhovovalo, keby mali viac súkromia. Myslím, že robiť to internátnym spôsobom už seniorom nevyhovuje.

Ako by ste riešili problematiku cezhraničnej spolupráce? Kde vidíte pozitíva?

Bol by som za, aby sa rozvíjala. Na rozvoj je tam veľký potenciál, najmä pre mladých ľudí. V tejto súvislosti si neviem predstaviť bližšieho suseda, akým je Česká republika, respektíve Morava. Určite by som investoval aj do kultúry, ktorú máme v podstate spoločnú. V tomto smere si myslím, že to stagnuje, hlavne z našej strany.

Ako vnímate čerpanie fondov Európskej únie doposiaľ a na aké projekty by ste sa v tejto súvislosti zameriavali?

Eurofondy sú podľa mňa jednou veľkou bublinou. Na Slovensku je dosť peňazí, my nepotrebujeme eurofondy, aby sme sa starali sami o seba. V rámci tých možností, ktoré kraj mal, ich určite podľa mňa nečerpal dostatočne. Už keď je tu možnosť, tak prečo ich nečerpal. V podstate sú to naše peniaze.

Ako vnímate stav dopravnej infraštruktúry? Aj keď to nie je v kompetencii kraja, ako by ste riešili problematiku R2?

Stačí sa pozrieť na Prievidzu, čo sa s ňou stane, sotva Brose rozbehne ďalšiu výrobu. Všetky kamióny pôjdu cez mesto. Už teraz je problém prejsť mestom. Na to sa asi malo myslieť predtým, ako sem prišiel nejaký investor. Rozpráva sa už o tom roky, stále sa nič nedeje. Aj o rekonštrukcii cesty z Prievidze do Trenčína, aj keď ide o cestu prvej triedy, sa rozpráva už roky. Za tú cestu by som osobne niekoho "odstíhal" za všeobecné ohrozenie, lebo tá cesta je v hroznom stave. Najakútnejším problémom v Trenčianskom kraji je jednoznačne dopravná infraštruktúra.

Trenčiansky kraj podľa poslednej štatistiky Krajskej organizácie cestovného ruchu Trenčín – región objavuje viac turistov ako v minulosti. Turistov podľa nej do neho tiahnu kúpeľné mestá ako Trenčianske Teplice či Bojnice. Ako by ste dopomohli väčšej návštevnosti kraja?

Myslím si, že propagácia kraja nie je dostatočná. Ale tu je takisto veľký potenciál v agroturistike. Je tu krásna príroda a je tu veľa ľudí, ktorí by sa tomu radi venovali. Sú tu ľudia, ktorých to baví, ktorých to zaujíma a dokonca sa tým živia. Ale treba ich vedieť zviditeľniť. Verím, že percento návštevnosti by sa potom podstatne zvýšilo. Určite by to dopomohlo aj k predaju slovenských výrobkov a väčšej osvete o nich.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR