I. KORČOK: Čarom predsedníctva v Rade EÚ sú aj neplánovateľné veci

Bratislava 13. decembra (TASR) – V príprave na predsedníctvo v Rade EÚ je Slovensko v štvrtom roku prípravy, pričom sa snaží čerpať skúsenosti od porovnateľných krajín, ktoré sa postavili do čela únie po prvý raz. "Súčasťou toho je podrobné plánovanie agendy a dnes sme veľmi dobre pripravení," priblížil v rozhovore pre TASR štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a splnomocnenec vlády pre predsedníctvo SR v Rade EÚ Ivan Korčok.


K silným témam, ktoré sú podľa neho dôležité aj pre slovenské hospodárstvo, bude patriť Energetická únia, digitálny trh či vnútorný trh. "Istým čarom, ktoré je spojené s výkonom predsedníckej funkcie je, že niektoré veci sú neplánovateľné, keďže únia žije v širšom medzinárodnom kontexte. Plánujeme to, čo plánovať vieme, ale musíme byť pripravení reagovať aj na úplne nové situácie, teda na neznáme neznáme," uviedol.

Jednou z nich je osud britského referenda o zotrvaní Veľkej Británie v únii. Podľa Korčoka k nemu s veľkou pravdepodobnosťou príde v priebehu budúceho roka, jeho výsledok sa ale nedá predpokladať a ani to, či sa tak stane počas holandského alebo slovenského predsedníctva. "Veríme v dobrý výsledok, ale vieme s takmer istotou povedať, že silne zasiahne do vývoja Európskej únie," dodal s tým, že ďalšou neznámou je aj to, ako sa Grécko, ktoré získalo zdroje zo záchranného balíka, vyrovná so zavádzaním reforiem a plnením úverových podmienok. "Máme tiež vývoj v našom bezprostrednom susedstve, ktorý je síce dnes zatienený, a tým je Ukrajina," pripomenul.

V tejto súvislosti poukázal na luxemburské či lotyšské predsedníctva, ktoré mali presne naplánované témy, ktorým sa chceli venovať, avšak museli riešiť problematiku prílevu migrantov do EÚ. "Ani Cyperčania, Gréci alebo baltské krajiny netušili, že najhmatateľnejším výsledkom ich predsedníctiev bude vytvorenie bankovej únie," pokračoval Korčok.

Za dôležité preto považuje plánovať „známe neznáme“, ako aj správne a reálne nastavenie priorít. "Ak si niekto postaví svoje predsedníctvo príliš ambiciózne a k tomu vyplávajú krízové veci, tak bilancia takéhoto predsedníctva je na konci problematická," podotkol.

Predsednícka krajina nezohráva rozhodujúcu úlohu pri riešení akútnych zahraničnopolitických kríz. Na to je úrad vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú politiku. "Ale ak nastanú, ako bola napríklad Ukrajina, tak je samozrejme, že v tých oblastiach, ktoré máte naplánované, chýba politická energia členských štátov na ich realizovanie," vysvetlil splnomocnenec.

Predsedníctvo Rady vykonávajú v polročných cykloch vopred určené skupiny troch členských štátov, tzv. Trio, počas 18 mesiacov. Spolu so Slovenskom ho tvorí Holandsko a Malta. Holanďania začínajú v januári 2016, od júla pokračuje SR a končí ho Malta v júni 2017. Konečnú oficiálnu verziu programu Tria bude schvaľovať Rada EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli 15. decembra a na druhý deň ho premiéri daných krajín predstavia na spoločnej schôdzke v holandskom Haagu.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR