|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
05. marca 2014
Hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska má 170 rokov
Autor piesne Nad Tatrou sa blýska
Zdieľať
Autor piesne Nad Tatrou sa blýska Foto: Wikipédia/neznámy autor
Bratislava 5. marca (TASR) - Pri demonštratívnom odchode slovenských študentov z Bratislavy do Levoče pred 170 rokmi dňa 5. marca 1844 vznikla hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska, ktorá sa stala neskôr slovenskou štátnou hymnou.Pieseň bola reakciou proti prudkému maďarizačnému náporu a nútenému odchodu Ľudovíta Štúra z Evanjelického lýcea v Bratislave. Autorom textu bol spisovateľ a básnik Janko Matúška, vtedy 23-ročný študent lýcea z Oravy.
Opustiť bratislavské lýceum a odísť študovať do Levoče sa rozhodlo 22 z približne 60 Štúrových poslucháčov. Stalo sa tak na protest proti silvestrovskému vyšetrovaniu Ľudovíta Štúra a jeho študentov v roku 1843 v súvislosti s petičnou akciou slovenských evanjelikov v roku 1842 (evanjelici usporiadali petičnú akciu proti maďarizácii) a po potvrdení rozhodnutia, že Štúr pre svoje politické aktivity už nemá prednášať na lýceu. Toto rozhodnutie prijal konvent vo februári 1844.
Z rozličných príčin, pre zákazy a obavy rodičov, odišlo z Bratislavy len 18 študentov. V Levoči sa ich na štúdium prihlásilo 13. Viliam Paulíny Tóth, ktorý neodišiel do Levoče, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú pieseň takto:
Prešporskí Slováci, budaucj Lewočané
Po nad Tatrou blýská hromi ďiwo bigau
Zastawme jch bratia
Weť sa oni stratia
Slowaci ožgau.
Pieseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Vyšla anonymne v Domovej pokladnici v roku 1851 pod názvom Dobrovoľnícka. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch. Pieseň znárodnela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v meruôsmom roku. Vytlačili ju ako leták.
Janko Matúška ju napísal na nápev ľudovej piesne "Kopala studienku". Pôvodne mala šesť strof, neskôr bola upravená a skrátená na štyri.
Prvá upravená strofa tejto básne – piesne (s textom "zastavme sa bratia") sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou štátnej hymny Československa. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa v treťom riadku text zmenil na verziu "zastavme ich bratia".
Dve upravené strofy piesne autora Janka Matúšku sú štátnou hymnou Slovenskej republiky podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR