Husajnov lekár pracoval 7 rokov v britskom zdravotníctve

Bývalý iracký diktátor Sadám Hussajn kruto týral svojich protivníkov. Jeden z jeho lekárov teraz pracuje v nemocnici v Británii.Foto: SITA/APLONDÝN 4. júla (WEBNOVINY) - Iracký doktor, zapojený do krutého týrania odporcov režimu Saddáma Husajna, už roky pracuje vo waleskej nemocnici a lieči chorých Britov.


O škandále informoval britský denník Daily Mail.

Doktor Mohammed Kásim Al-Byat pracuje v britskom zdravotníctve už sedem rokov. Jeho úlohou počas pôsobenia v irackej tajnej službe bolo pripravovať väzňov na týranie. V roku 2007 Al-Byat sám kontaktoval úrady, aby požiadal Britániu o azyl, pričom priznal aj svoje zapojenie do irackých tajných služieb v minulosti.

„Obľúbené“ metódy týrania irackej tajnej polície počas vlády irackého diktátora Husajna bolo dráždenie očí, dierovanie rúk elektrickou vŕtačkou, vešanie na strop, vpúšťanie elektrického prúdu do teľa obete, znásilňovanie, bitie po chodidlách, hasenie cigariet na koži, či kúpele v kyseline.


Doktor vo Walese

Al-Byat utiekol z Iraku po ukončení operácie Púštna búrka. Britskí úradníci mu odvtedy dvakrát predlžili pobyt v krajine. Od roku 2004, kedy americká armáda pod vedením Georga W. Busha napadla Irak, pracoval v nemocnici v meste Wolverhampton a pôsobil tam až do februára 2007. V roku 2008 získal iracký doktor možnosť pracovať v nemocnici vo Walese.Iracký doktor Al-Byat.Foto: dailymail.co.uk

Po vypuknutí škandálu sa vlna kritiky zniesla hlavne na britskú colnú agentúru UK Border Agency.

Zverejnenými informáciami bola „śokovaná“ i tamojšia ministerka vnútra Theresa May. Okamžite nariadila vyšetrenie celého prípadu a plánuje zmeny v UK Border Agency.

Aféra poukázala tiež na možné zneužitie britského azylového systému, keďže Al-Byat by mohol argumentovať proti vydaniu do vlasti tým, že mu po hrozí neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.


Výbušná téma

Vyslanie britských vojakov do Iraku je v krajine stále vysoko kontroverznou témou. Verejné vyšetrovanie okolností, za ktorých Británia napriek odporu verejnosti vstúpila do vojny s Irakom, sa začalo ešte v novembri 2009. Nariadil ho vtedajší premiér Gordon Brown a poveril ním päťčlennú komisiu na čele so Sirom Johnom Chilcotom. Komisia síce skúma opodstatnenie invázie do Iraku ako aj okolnosti účasti krajiny na tejto vojne, no nemá kompetencie, aby určila, či bola vojna legálna. Invázia sa uskutočnila pre podozrenia, že Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia. Tie sa však nikdy nenašli.

O tom, že Irak nemusel disponovať zbraňami hromadného ničenia svedčí priznanie kľúčového informátora. Na jeho výpovedi sa vtedajšie mocnosti rozhodli vyslať vojakov do Bagdadu a zvrhnúť režim Saddáma Husajna. "Dali mi šancu vymyslieť si niečo na zvrhnutie toho režimu. Ja a moji synovia sme pyšní, že sme umožnili Iraku získať demokraciu," povedal vo februári iracký utečenec Rafíd Ahmed Alwan al-Džanábí počas rozhovoru pre denník pre britský Guardian.