Hurbanov Štúr je i štúdiou o pomeroch v rakúsko-uhorskej monarchii

Bratislava 22. decembra (TASR) - Kultové dielo Jozefa Miloslava Hurbana Ľudovít Štúr a Rozpomienky, ktoré v reedícii práve vyšlo vo vydavateľstve SLOVART v spolupráci s TASR, si zachováva pôvodnú autorskú štruktúru. J. M. Hurban si dielo Ľudovít Štúr rozdelil na štyri časti: Knihu prvú, až Knihu štvrtú. Do Knihy prvej zahrnul, (okrem vstupného slova, ktoré je vlastne autorským oslovením redakcie Slovenských pohľadov), obdobie od Štúrovho narodenia až po rok 1840, kedy Štúr už mal premyslenú koncepciu svojich literárnych, jazykových i politických úsilí, zohľadňujúcich národnú myšlienku, a preto sa začínal dostávať do prvých konfliktov s grófom Karolom Zayom.


Z tejto „Knihy“ ešte upozornime na fakt, že Hurban o Štúrovom narodení napísal: „Ľudovít Štúr narodil sa podľa tradície 28. októbra 1815. Podľa dokumentu písaného, hodnoverného, v rukách mojich sa nachádzajúceho, narodený a pokrstený bol dňa 29. októbra 1815.“ Nazdávame sa, že pravda je uprostred. Narodil sa 28. októbra a pokrstili ho a do matriky zapísali na druhý deň. Myslíme si, že mali by sme sa prikloniť k „tradícii“.

Kniha druhá zahŕňa obdobie prvej polovice štyridsiatych rokov 19. storočia. Z pohľadu štúrovských aktivít je to obdobie narastania sporov študentov bratislavského lýcea so štátnou, pedagogickou a cirkevnou vrchnosťou, až po vznik Slovenských národných novín v auguste 1845. „A tak končíme druhú knihu o Štúrovi, keď on položil základ slovenskej spisbe, novej, dosaváď neslýchanej. „Noviny“ i „Orol“ stali sa prototypmi budúcich tvorieb, stali sa obrazcami literárnych prúdov, ktoré dodnes obživujú duchovne slovenský národ. Všetko vzala nám neprajná doba, no duchovní dedičia „Novín“ a „Orla“ svietia nám ako svetlé majáky na vzbúrenom mori.“

Kniha tretia zachytáva trojročné obdobie, od roku 1845 až po mikulášske Žiadosti slovenského národa z mája 1848 a Štúrov dramatický útek pred zatknutím a šibenicou na Slovanský zjazd do Prahy. To znamená, že v tejto časti je zaznamenané aj Štúrovo vrcholné politické vzopätie, ktoré preukázal ako poslanec vo svojich vystúpeniach na uhorskom sneme. Jeho rozhodujúce vystúpenie Hurban uvádza takto: „Štúr skočil sťa junák odvažitý do prostriedku nepriateľov a neohliadajúc sa už ani napred ani nazad po nepriateľoch slobody, celú moc v rukách majúcich a bezbranné meštianske zastupiteľstvo okružujúcich, hovoril nadšeným hlasom: 'My chceme Slobodu! To je náš cieľ a svätá túžba naša!...'“ atď.

V knihe štvrtej J. M. Hurban rozpráva o dramatických udalostiach počas Slovanského zjazdu v Prahe, o vzniku Slovenskej národnej rady vo Viedni v septembri 1848, o formovaní dobrovoľníckych oddielov, o odchode na Slovensko a o prvých ozbrojených konfliktoch nielen s maďarskými gardami košútovcov, ale aj s cisárskymi oddielmi, pretože vtedy sme ešte bojovali sami za seba, nie v šíkoch cisárskej Viedne.

Hurbanovo dielo nie je len životopisom Ľudovíta Štúra a tuctovým memoárovým žánrom. Je to aj vzácna historická štúdia o štátnych a politických pomeroch v rakúsko-uhorskej monarchii a širšie i v Strednej Európe a Európe vôbec v prvej polovici 19. storočia. No je to najmä svedectvo očitého svedka a priameho účastníka s vodcovským poslaním o našom boji za národnú slobodu, od jazykových, literárnych a kultúrno-osvetových zápasov, až po ozbrojené vystúpenie. J. M. Hurban ho napísal na vrchole svojich tvorivých síl, no už s bohatou a zosumarizovanou životnou skúsenosťou, a vzhľadom na tému aj s mladíckym elánom a literárnym espritom. Lebo dielo má aj veľkú literárnu hodnotu.

Autorovi slúži ku cti, že v celom spise sa neprejavil ani náznak žiarlivosti voči vodcovskej úlohe a vodcovskému poslaniu Ľudovíta Štúra, hoci v tej dobe už on sám bol štvrťstoročie považovaný za vodcu slovenského národného hnutia a „otca národa“. V závere Knihy štvrtej, a teda celého diela Ľudovít Štúr, bez zaváhania napísal: „Štúr bol v dňoch 20. - 28. septembra sám duša celého povstania. Ja ležal chorý v zimnici a v niektoré dni, keď horúčosti nesmierne búrili vo vnútornostiach mojich, neznal som nič o svete, potom zas vláčil som sa po biede. Hodža nás opustil, vojenskí dôstojníci mali plné ruky práce s cvičením a organizovaním čiat. nŠtúr bol všade a rozvinul talent organizátora a povzbuditeľa nesmierne zapáleného a sily do čiat nalievajúceho.“

Svedectvo človeka najbližšieho nám vypovedá o často obchádzanej schopnosti Ľudovíta Štúra ako praktického organizátora ľudského kolektívu. Len géniovia sú rovnako skromne suverénni, keď im v pracovnom kabinete pripaľujú čibuk i keď velia nastúpenej a ozbrojenej vojenskej jednotke.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR