Humanitári odporúčajú stáž v chudobných krajinách

Foto: Slovak Aid

BRATISLAVA 19. mája (WEBNOVINY) - Slovenskí humanitárni pracovníci by povinne posielali všetkých do rozvojových krajín, aby vedeli posúdiť situáciu objektívne. Piati mladí Slováci sa vďaka grantu Európskej komisie dostali na humanitárne stáže do rozličných krajín sveta - Matúš Buran bol v Afganistane, Mária Radváková v Pakistane, Jana Jakubíková v Etiópii, Katarína Hadad v Palestíne a Miroslava Pinková v Gruzínsku. Dnes o svojich skúsenostiach hovorili v Bratislave. „Zaviedla by som povinnú humanitárnu službu, nech si každý ide pozrieť. Na niektorých ľudí to pôsobí, ale tí, ktorí najviac kritizujú, nech vidia,“ tvrdí Radváková. „Mňa rozčuľujú ľudia, čo sedia doma a kritizujú, koľko peňazí tam ide. Tam ľuďom ide o život, nemajú čo jesť. Ľudia v Európe a Amerike si nevedia situáciu objektívne predstaviť,“ dodala Jakubíková. „Treba sa pozrieť, kto je chudobný v rozvojovej krajine a kto je chudobný tu,“ tvrdí Buran.

„V Palestíne je veľký priestor na rozvojovú pomoc. Treba prísť s profesionálnymi ľuďmi. Musíme byť špecialisti v istom odbore,“ tvrdí Hadad. V Afganistane sa zrejme budú štáty venovať humanitárnej pomoci. „Určite hej. Bohužiaľ asi bude treba,“ poznamenal Buran. „V Etiópii sa treba skôr zamerať na rozvojové projekty. Začala by som sa zameriavať na dlhodobejšiu stratégiu. Etiópska vláda nemá snahu to lepšie koordinovať,“ tvrdí Jakubíková. V Pakistane by sa zase Radváková venovala utečencom. Zamerala by sa na všeobecné vzdelávanie ľudí, zdravie a vodu. „Dôraz na vzdelávanie,“ prízvukovala. V Gruzínsku treba tiež pokračovať v rozvojovej pomoci. „Určite treba pokračovať, možností je veľa - podpora vzdelávania, zručností, business tréningy, podnikanie,“ vymenovala niektoré Pinková.

Európska komisia chce, aby sa projekty z humanitárnej preklápali do rozvojovej pomoci. „Určite to nejako prechádza,“ tvrdí Buran. „Záleží od situácie,“ zhodli sa všetci humanitárni pracovníci v tom, či treba, aby Slovensko pokračovalo v rozvojových projektoch v krajinách, v ktorých poskytuje humanitárnu pomoc. Ako vysvetlil Buran, humanitárna pomoc je urgentne zameraná na prežitie človeka a rozvojová pomoc je už vzdelávanie a zlepšovanie životných podmienok. „Nie som slepý idealista, že ideme zachraňovať svet, ale vidím to reálne. Má to dosť spoločné s biznisom,“ dodal. „Štát nemusí ísť len altruisticky, ale budovať svoje meno a podporovať svoje organizácie. Podľa mňa sa to dá skĺbiť,“ tvrdí Buran. „Som v nebi, som šťastná,“ vyhlásila Radváková, ktorá sa humanitárnej pomoci začala venovať po rokoch v business prostredí. „Skôr mi sedia rozvojové projekty,“ priznala Jakubíková, ktorá vidí väčší zmysel v zlepšovaní úrovne života ako v čakaní na nešťastie.

Človek v ohrození je prvou organizáciou na Slovensku, ktorá dostala príspevok z Úradu pre humanitárnu pomoc Európskej komisie, vďaka nemu zvyšovali svoje kapacity a efektívnosť slovenskej humanitárnej pomoci. Jej piati dobrovoľníci mohli vďaka nemu absolvovať aj stáže v partnerských humanitárnych organizáciách, odkiaľ priniesli know-how na humanitárnu pomoc pre Človeka v ohrození, ktorý sa už v tejto oblasti angažuje, povedal na dnešnom stretnutí Pavol Makýš z organizácie.

SITA