Hugo Chávez vybudoval vo Venezuele socializmus

Tagy: Hugo Chávez

CARACAS 5. marca (WEBNOVINY) - Venezuelský prezident Hugo Chávez v utorok zomrel, podľahol ťažkej chorobe o 16:25 hod. miestneho času. Informoval o tom venezuelský viceprezident Nicolas Maduro.


Hugo Rafael Chávez Frías vyrástol v chudobnej robotníckej rodine v dedine Sabaneta. Od začiatku sa zaujímal o históriu, filozofiu a umenie. Začiatkom 70. rokov sa ako 17-ročný prihlásil do vojenskej akadémie, kde si okrem iných osvojoval myšlienky juhoamerického bojovníka za slobodu Simona Bolívara, legendárneho argentínskeho revolucionára Ernesta Che Guevaru či nemeckého filozofa Karla Marxa. Pozornosti mladého Cháveza neušli ani odkazy kartáginského dobyvateľa Hannibala či francúzskeho cisára Napoleóna.

Postupne začal formovať predstavy o ľavicovej vláde vo Venezuele a revolučné spolky v rámci armády, ku ktorej sa staval čoraz kritickejšie. Chávez si v armáde ako kapitán získaval ideami a aktivitami študentov. Jeho Bolívarské revolučné hnutie 200 naberalo na sile.


Chávez a jeho cesta socializmu
Chávez sa za takmer 15 rokov na čele Venezuely prezentoval tvrdým príklonom k ľavici a socializmu, odmietaním podľa neho vykorisťovateľského kapitalizmu a tvrdou kritikou amerického "imperializmu". Jeho vláda tvrdo postupovala voči veľkým zahraničným spoločnostiam a monopolom v deklarovanej snahe rozložiť bohatstvo na ropu bohatej krajiny medzi všetkých jej obyvateľov. Chávez si za to vyslúžil veľa kritiky zo zahraničia či hrozieb arbitráží za údajné nezákonné vyvlastňovanie. Medzinárodné organizácie poukazovali aj na prísnu kontrolu médií.

Venezuelský prezident bol vo svete známy najmä svojimi kontroverznými výrokmi a bonmmotmi, najmä na adresu USA za vlády prezidenta Georgea W. Busha. Po nástupe Obamu svoju rétoriku voči Washingtonu zmiernil.

Za svojich spojencov okrem okolitých krajín považoval Rusko, Irán a viackrát navštívil aj bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Začiatkom 90. rokov sa po nástupe stredopravého prezidenta Carlosa Andrésa Péreza začalo zvyšovať sociálne napätie a prepukli nepokoje, ktoré prezident nariadil tvrdo potlačil. Krvavé nepokoje známe ako El Caracazo Cháveza definitívne presvedčili, aby sa po dlhoročnej príprave odhodlal zosadiť nepopulárnu vládu.

Operácia Zamorra však skončila neúspechom, Chávez sa vzdal vláde a skončil vo väzení. Obyvateľom však utkvelo v pamäti jeho emotívne televízne vystúpenie vo vojenskej uniforme, ktorým si začal budovať obraz ochrancu chudobných a bojovníka proti korupcii a byrokracii.

Po predčasnom prepustení a odpykaní si dvoch rokov začal cestovať po Venezuele i po okolitých krajinách, kde šíril svoje revolučné myšlienky. Veľkú podporu našiel u vtedajšieho kubánskeho prezidenta Fidela Castra.




Cháveza zvolili za prezidenta prvýkrát v roku 1998

Jeho postupne budovaná popularita ho vyniesla až na vrhol a v roku 1998 sa stal prvýkrát prezidentom. Krátko po deklarovaní svojho volebného triumfu vyhlásil, že "zmŕtvychvstanie Venezuely začalo a nikto a nič ho už nemôže zastaviť".

Chávez začal so sľubovanými reformami pomalšie, ako sa očakávalo, no po návrate zo zahraničných ciest predstavil svoje plány. Tie zahŕňali ústavné zmeny v záujme podpory chudobnejšej časti obyvateľstva. Tej chcel poskytnúť väčší vplyv na politické dianie a zvýšiť štátom garantovanú úroveň kvality ich života. Referendum o prelomovej ústave z roku 1999, ktorá okrem iného predĺžila prezidentský mandát na šesť rokov, bolo úspešné, čo umožnilo vypísať nové voľby na ďalší rok.

Vo vôbec prvých všeobecných voľbách vo Venezuele v roku 2000, keď sa volili všetci guvernéri či poslanci, bol Chávez zvolený ešte väčším počtom hlasov ako v roku 1998. Chávez tak v roku 2000 začal svoj oficiálne druhý prezidentský mandát v rámci Bolívarskej republiky Venezuela, ktorá nahradila Venezuelskú republiku.


Vládnutie bolo ovplyvnené aj Fidelom Castrom

Druhé funkčné obdobie sa nieslo v duchu silnejúceho spojenectva s Castrovou Kubou a závažnými udalosťami na svetovej politickej scéne. Americká vojna proti terorizmu tvrdo poznačila dodnes naštrbené vzťahy medzi Caracasom a Washingtonom.

Chávez začal mať problémy aj na domácej politickej scéne, keďže v polarizovanej spoločnosti narastalo napätie medzi jeho odporcami a prívržencami. Tie vyvrcholili masovými demonštráciami v Caracase, ktoré využili protichávezovsky naladení armádni dôstojníci. Ozbrojeným povstaním rozpútali prevrat a prezidenta zadržali. Nové vedenie však sa na čele krajiny udržalo iba tri dni a Chávez sa po veľkých demonštráciách vrátil do prezidentského kresla.


Referendum o odvolaní Cháveza skončilo neúspechom

Snaha o získanie kontroly nad dôležitými podnikmi v krajine naďalej vyvolávala pobúrenie medzi predstaviteľmi podnikateľov a opozície. Tá sa preto pokúsila zvrhnúť Cháveza legálnou cestou, no referendum o odvolaní prezidenta z roku 2004 skončilo neúspechom. Aj to umožnilo Chávezovi predstaviť ideu Socializmu 21. storočia, ktorý vychádzal z bolívarizmu. Zriadenie takzvaného demokratického socializmu chcel rozšíriť do všetkých krajín Latinskej Ameriky, pričom ho odlišoval od marxizmu-leninizmu. Ten podľa Cháveza neumožňoval ľuďom mať skutočný vplyv na dianie v krajine.

S touto iniciatívou sa Chávez v roku 2006 uchádzal o tretie funkčné obdobie a opätovne úspešne. So ziskom 63 percent sa po tretí raz stal hlavou štátu a prisľúbil pokračovanie revolúcie. V tomto zaujme zlúčil všetky ľavicové strany do jedného bloku s cieľom naplniť svoje vízie.


Volebnú porážku mu uštedrilo referendum

Ich súčasťou boli aj ďalšie ústavné zmeny, ktoré boli predmetom referenda v roku 2007. Novely ústavy mali zabezpečiť práva afrovenezuelčanom či zakázať diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie.

Zároveň však mali predlžiť funkčné obdobie prezidenta na sedem rokom, pričom by zrušil ústavné obmedzenie hovoriace o maximálne dvoch mandátoch pre jedného kandidáta. Plebiscit sa skončil neúspechom, čo pre Cháveza znamenalo vôbec prvú volebnú porážku od vstupu na politickú scénu.

Všetko si vynahradil o dva roky neskôr veľkým víťazstvom. Úspešné ľudové hlasovanie totiž nakoniec zaviedlo časovo neobmedzenú možnosť uchádzať sa o verejný úrad vrátane toho prezidentského.



Arabská jar a rakovina

Prelomovým v rovnakom roku bolo aj založenie Banky Juhu, ktorá združuje krajiny Južnej Ameriky. Predposledný rok jeho tretieho funkčného obdobia poznamenali nepokoje v severnej Afrike známe ako Arabská jar. Kým vtedajšieho egyptského prezidenta Husního Mubaraka Chávez odsudzoval, líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího podporoval a rovnaký postoj mal aj k sýrskemu prezidentovi Baššárovi al-Asadovi.

Veľkú osobnú ranu však Chávez utrpel, keď oznámil, že sa pre rakovinu musel podrobiť operácii na Kube. Nasledovali ďalšie operácie a chemoterapie, čo spôsobilo jeho stiahnutie sa z verejného života. V júni 2012 však verejne ohlásil svoje kompletné uzdravenie a plné koncentrovanie sa na víťazstvo vo voľbách. Špekulácie o jeho zdravotnom stave však pretrvávali aj naďalej, keďže konkrétne informácie boli prísne utajované.

Hugo Chávez bol dvakrát rozvedený a mal štyri deti. Sám seba označoval za katolíka a tvrdil, že sa chcel pôvodne stať kňazom. Chávez bol podplukovníkom venezuelskej armády.

Tagy: Hugo Chávez