Huga Cháveza mali otráviť, domnieva sa vláda

CARACAS 13. marca (WEBNOVINY) - Venezuelská vláda potvrdila, že ochorenie na rakovinu a následné úmrtie prezidenta Huga Cháveza vyšetruje ako cudzie zavinenie, za ktorým majú byť "zahraniční nepriatelia" krajiny.


Dočasný prezident Nicolas Maduro v utorok prisľúbil vytvorenie špeciálnej komisie, ktorá preverí okolnosti ochorenia a smrti dlhoročného lídra juhoamerickej krajiny. Podľa jeho slov chce vláda zistiť pravdu a konať na základe podozrenia, že "nášho veliteľa otrávili temné sily, ktoré ho chceli odstrániť z cesty".

Maduro síce tvrdí, že je priskoro na objasnenie dôvodov Chávezovej choroby, no obvinil USA z existencie laboratórií so "skúsenosťami s vyrábaním chorôb".

"Mal rakovinu, ktorá sa vymykala všetkému. Nasvedčuje to tomu, že jeho zdravie napadli použitím najpokročilejších techník. Tušil to od začiatku," povedal Maduro o zosnulom lídrovi, ktorý mal hlboké a dlhodobé spory s USA. Podobný názor v utorok vyjadril aj bolívijský prezident a blízky Chávezov priateľ Evo Morales.

Obrazom: Pohreb Huga Cháveza



Ten viní z jeho smrti "imperialistov, ktorí, keď nedosiahli svoj cieľ demokraticky alebo prostredníctvom puču, vyskúšali inú metódu a ukončili niekoho život. Mal iba 58 rokov a zomrel tak rýchlo," zdôraznil Morales, podľa ktorého sa skôr, či neskôr ukáže, že išlo o pokus o zabitie.

Chávez zomrel minulý týždeň na komplikácie spojené s rakovinou. Prehral tak takmer dva roky trvajúci boj so zákernou chorobou. Veľký kritik USA a Západu si za svojho nástupcu vybral Madura, ktorý sa v aprílových voľbách stretne s opozičným lídrom Henriquem Caprilesom.

Jeho smrť je však stále predmetom špekulácií aj vďaka venezuelskej vláde, ktorá stále tají podrobnosti jeho choroby. Samotný Chávez na margo svojho ochorenia položartom vyhlásil, že Spojené štáty možno našli spôsob šírenia rakoviny medzi juhoamerickými lídrami.

Poukázal na podobné ochorenia diagnostikované bývalému brazílskemu prezidentovi Luluovi Ináciovi da Silvovi, jeho nástupkyni Dilmy Rousseffovej, paraguajskému lídrovi Fernandovi Lugovi či argentínskej prezidentke Cristiny Kirchnerovej.