Hudobník Janko Lehotský sfúkne svojich 60 sviečok

BRATISLAVA 13. apríla (WEBNOVINY) - Hudobník Janko Lehotský sa narodil 16. apríla 1947 v Bratislave. Absolvoval štúdium tanca a hry na klavíri na konzervatóriu v Bratislave a štúdium hry na husliach v Ľudovej škole umenia.

Začínal v skupinách Ľubo Belák Sextet, New Blues Five a Gentlemeni. V roku 1972 sa stal členom dnes už legendy slovenskej popovej hudby - skupiny Modus. O dva roky, po menších zmenách v kapele, sa stal jej frontmanom. "V skupine Modus sa Lehotský uplatnil aj ako spevák, vo svojom prejave vychádzal z rozvinutého bluesového a soulového cítenia a v spojení so zastretým, mierne chrapľavým hlasom vytvoril na slovenskej scéne osobitý farebno-výrazový register," uvádza internetová stránka lehotsky-modus.szm.sk. V zbierke jeho trofejí kraľuje zlatá Bratislavská lýra (BL) za skladbu Úsmev (1979, Modus), no získal aj striebornú (Vyznanie, 1979, M. Gombitová,) a tri bronzové (Lúčenie, 1976, V. Špinarová; Tajomstvo hier, 1980 a Zrkadlo rokov, 1982 - Modus). V roku 1980 potom získala skladba J. Lehotského a K. Peteraja - Vyznanie ocenenie na medzinárodnom festivale v poľskom Sopote. O šesť rokov neskôr postúpil Lehotský do finále festivalu v írskom Castlebare s piesňou Rocky. "Popri Moduse a jeho sólistoch spolupracoval Lehotský ako skladateľ aj s Bezinkami, H. Blehárovou, K. Duchoňom, P. Hammelom, J. Kociánovou, M. Laiferovou, P. Lipom, M. Rottrovou, V. Špinarovou, H. Vondráčkovou a inými. Príležitostne sa venuje aj tvorbe scénickej a filmovej hudby," dodáva server. V roku 1986 sa napríklad podpísal pod hudbu k celovečernému filmu Žaby a iné ryby.

Janko Lehotský prežil detstvo a mladosť "zhruba na jednom kilometri štvorcovom mesta". Býval totiž v dome na Námestí 1. mája číslo 5 v Bratislave. V tom istom dome predtým bývali aj spevák F. K. Veselý, lekár a profesor V. Vršanský, klávesový mág A. Bouda, ale aj K. Duchoň, či muzikant J. Velčovský. "Základnú školu mal hneď pod nosom, vedľa domu. A konzervatórium, ktoré bolo vtedy roztrúsené na viacerých uliciach a námestiach Bratislavy, tiež. Chodieval sa učiť na ulicu Kostolnú, Veternú, na Rybné námestie...".

Aj keď dnes si to vie predstaviť len málokto, z Lehotského sa mohol stať pokojne tanečník, veď aj na konzervatóriu navštevoval tanečnú triedu. Jeho otec Ferdinand Lehotský bol hercom, spevákom a tanečníkom vo viacerých pražských a bratislavských divadlách. K hudbe mal blízko aj vďaka mame Elle Fuchsovej-Lehotskej, ktorá bola primabalerínou. Okrem toho, že pôsobila vo viacerých českých a slovenských baletných súboroch, založila a s prestávkami viedla baletnú školu v Bratislave. Neskôr dokonca vyučovala na Štátnom konzervatóriu. Keďže dcéru nemala, tanečné umenie chcela vštepiť aspoň jednému z dvoch synov. Školské osnovy však vtedy hovorili jasne: ten, kto chcel študovať tanec, musel ovládať aj hru na klavíri. V čase, keď sa zoznamoval s týmto nástrojom už hral na husle. Ku komponovaniu sa teda dostal práve na baletnom konzervatóriu, kde v roku 1964 založil aj svoju prvú kapelu - Young Quartet. Inštrumentálna kapela nemala vlastného textára, preto Lehotský spieval "rôzne scatové pesničky". "Janko sa dostal až do Prahy k samému Pavlovi Šmokovi, ktorý v tom čase zakladal Balet Praha. Iba veľké problémy s ubytovaním a nekompromisný povolávací rozkaz možno zabránil tomu, aby sme dnes Janka Lehotského registrovali ako tanečníka. Po troch mesiacoch u Šmoka nastúpil do Armádneho umeleckého súboru v Prahe ako spevák," píše lehotsky-modus.szm.sk. V Prahe sa stretol aj s L. Déczim, L. Troppom, M. Vitoušom a J. Hammerom, s ktorými si v 1966 až 1967 hovorili Reduta kvartet. Pravdepodobne v Prahe sa teda rozhodlo, že Lehotský bude hudobníkom.

Po skončení povinnej vojenskej služby nastúpil s J. Filipom do Slovkoncertu, kde pracoval ako telefonista. Práve tam pracoval aj istý pán Bužek, ktorý mal rád hudbu D. Ursínyho. Ten práve hľadal hudobníkov a tak sa cez neho spolu s F. Letňanom a bubeníkom P. Mrázom dostal k Ursínymu a skupine Face. "Napriek svojím kvalitám, skupina nevystupovala nikdy verejne. Usilovne cvičili a absolvovali pár skúšobných nahrávok v rozhlase. Chceli mať Hammond organ, ale jediný Hammond v Bratislave bol obsadený. Vlastnil ho A. Bouda, ktorý mal vždy medzi prvými každý nový nástroj, potom ho odkúpil Slovkoncert a neskôr ho používal M. Varga. Dežo (Ursíny) povedal, že bez Hammondu je to polovičná robota, a oni predsa nechcú odovzdávať polovičnú robotu," uvádza lehotsky-modus.szm.sk. Aj keď mali kompletne vyskladaný repertoár a túžobne očakávali cestu do Anglicka, zájazd sa nakoniec nekonal - do Bratislavy prišli "spriatelené vojská".

Vtedy si na Lehotského spomenul Ľ. Belák, ktorého Sexteto "ho vytiahlo z normalizačnej republiky aj z finančnej krízy". Rozlúčil sa s platom telefonistu a vydal sa v ústrety barom západnej Európy. Postupne vyrovnal dlhy, potom si kúpil Hohner piano - hoci v tej dobe najlacnejšie, ale kvalitné.

Rok 1969, kedy pôsobil v kapele The Gentlemen, bol pre Lehotského tiež dôležitý. Na slovenskom beatovom festivale v Bratislave vtedy získal cenu za "osobitú pôvodnú tvorbu a vokálny prejav". Práve tam sa "gentlemeni" stretli po prvý raz na pódiu s Modusom. Ten pôvodne vznikol v roku 1967 v zložení Baláž - Kratochvíl - Krutek - Psota - Stankovský - Wertlen - Žbirka, no "Modusom" sa začal nazývať až v roku 1969. "Belákovci" a Modus mali k sebe blízko a Lehotský si po čase uvedomil, že by v kapele rád hral. Predtým, ako sa stal jej členom však krátko pôsobil v skupine Hej E. Kostolányiovej a E. Sepešiovej. "Lehotský mal už slušnú zásobu vlastných skladieb. Keď niekto tvorí svoje veci, pochopiteľne, nie je nadšený, že musí sprevádzať iného. Na vystúpeniach však dostal vzácnu možnosť robiť koncertného predskokana," píše portál. Členom Modusu sa stal v roku 1972. V tom čase navyše nahral v bratislavskom štúdiu Československého rozhlasu prvé vlastné pesničky pod značkou Opus. "Predsa len viac barový Modus I sa akousi prirodzenou, samospádnou cestou rozpadol. V roku 1973 odišli do Orchestra Braňa Hronca Kaššay, Stankovský a Žbirka. Lehotský sa ujal firmy nikoho," píše lehotsky-modus.szm.sk.

Na BL v roku 1973 spieval skladbu Pošepky ešte sám sprevádzaný orchestrom. Chvíľu pôsobil v kapele Petra Lipu - New Blues Five, no túžil po vlastnej. Aj to bol impulz na znovuzrodenie Modusu II (1974), ktoré sa podarilo v zložení: J. Baláž - Ľ. Nosko - Ľ. Stankovský - J. Lehotský. Štvorica sa stretla s úmyslom koncertovať po Kanade. Za oceán odleteli na mesiac, netušiac aké nemilé prekvapenie ich tam čaká. Program, v ktorom mali vystupovať sa volal Parížske bláznovstvá a aj keď mali pôvodne hrať 20 minút vlastnú tvorbu, nakoniec sprevádzali aj argentínsky balet aj akúsi kanadskú speváčku. V Kanade napokon zistili, že hrali za stravu a ubytovanie. Po návrate sa skupina rozpadla a Lehotský založil Modus III. Najprv formácia vystupovala ako sprievodná kapela, no v Sopote, kde sprevádzali P. Hammela už hral aj C. Zeleňák a L. Lučenič. Zlom nastal v roku 1975, keď Lehotskému M. Bednár z formácie Beatman odporučil, aby si išiel do Košíc vypočuť kapelu Profily a hlavne jej speváčku - M. Gombitovú. "Spočiatku bývali v Lehotského dvojizbovom byte v Dúbravke. Celá kapela i Janko Lehotský s manželkou a dvoma deťmi... Za Mariku cítil od začiatku tichú zodpovednosť, netušil, čo ju čaká, netušil, čo čaká celú kapelu," píše lehotsky-modus.szm.sk. O rok neskôr sa do skupiny vrátil Žbirka. Skupinu vtedy tvorili aj Havaši, Jevčák a Witz. Po začiatkoch sa dostavil skutočný úspech a v rokoch 1976 až 1980 zasiahla Slovensko "modusmánia".

Prvá platňa vyšla Modusu v roku 1979. Od toho roku Lehotský skladal a nahrával aj väčšinu piesní pre prvú sólovú platňu M. Gombitovej - Dievča do dažďa a s Modusom vydal ďalšiu LP - Balíček snov. Kapela koncertovala a Lehotský s ňou precestoval celú republiku, krajiny bývalého socialistického bloku, dostali sa aj do Vietnamu a Laosu. Na jeseň 1980 sa kapela plánovala rozdeliť, Žbirka chcel založiť vlastnú skupinu. Lehotský sa rozhodol zostať verný Modusu aj s Gombitovou. Nešťastná havária, ktorá ju pripútala na invalidný vozík a znemožnila ďalšie koncertovanie, poznačila celé ďalšie obdobie. Trio Žbirka - Lučenič - Hájek založili Limit, Lehotský hľadal nových hudobníkov. Spoluprácu navrhol skupine Yps z Martina, čím vznikol Modus IV. V zložení J. Lehotský - J. Hangóni - A. Engonidis - K. Morvai nahrala platne 99 zápaliek a Záhradná kaviareň. V roku 1983 po Gombitovej návrate vystupovali už aj s J. Vanom v programe Mince na dne fontán. V roku 1983 sa však zostava kapely znova zmenila. Modus V tvorili okrem Lehotského V. Kaššay, J. Vana, Ľ. Stankovský. "Ako sóloví speváci sa v Moduse objavia viacerí. Na prekvapenie mnohých demikátový rockenrolista M. Greksa, M. Vyskočány, J. Pavlíni a ďalšia dáma - I. Novotná," uvádza lehotsky-modus.szm.sk. Na trhu sa objavili aj ďalšie albumy, no Modus už nebol to čo predtým.

Po prevrate vznikol album Janko Lehotský a priatelia. Po jeho vydaní sa Lehotský odmlčal na štyri roky. Ďalší album Čiernobiely svet pokrstil v marci 1996. Po ďalších štyroch rokoch k nemu pripojil album Poslední a prví, nasledovali Láv sa píše Love s podtitulom Modus (2002), Balíček tónov/Volume 1 (2003) a Nahé Dotyky (2005). Pri príležitosti jeho životného jubilea teraz vychádza album Najkrajšie skladby Janka Lehotského, zaradený do edície autorských albumov vydavateľstva OPUS. Lehotský má dve deti - dcéru Elu a syna Juraja.

SITA