Hry Samuela Becketta zavial piesok

 

„Samuel Beckett sa často javí ako záhadný autor náročných, ešte záhadnejších textov“, píše Martin Ondriska v štúdii Niekoľko čŕt, ktorú nájdete v knihe. Atmosféra záhadnosti teda nemohla chýbať ani pri predstavení knihy. Do života bola uvedená rozprášením piesku, ktorý sa ešte hodnú chvíľu vznášal medzi prítomnými hosťami. Piesok pochádza z troch rôznych končín -z dunajského nábrežia, ktoré je miestom stretávania Becketta s jeho platonickou láskou a z hrobu autora na Montparnase v XXII. obvode Paríža. Tretia lokácia je tajomstvom. Ako hovorí Martin Ondriska, je to zámer, aby si každý vytvoril svoju interpretáciu.

Hosťami večera bolo hudobné zoskupenie Mio‑Mio (Stano Beňačka a Marek Piaček), divadelná vedkyňa Soňa Šimková a herec Juraj Slezáček. Na prezentácii sa objavil aj originálny bulletin z inscenácie Divadla na korze Čakanie na Godota z roku 1968 - vyše štyri desaťročia ho uchovávala Elena Flašková. Ako uviedla, vtedy ešte netušila, že raz bude prekladať Becketta, ktorý pre ňu je malým zázrakom.

V knihe nájdete päť kratších hier v nových prekladoch Alexandry Ruppeldtovej a Martina Ondrisku (Katastrofa, Bez slov I, Bez slov II, Skica pre rádio I., Skica pre rádio II.). Publikácia prezentuje ťažiskové dramatické dielo autora a okrem notoricky známych titulov ako Čakanie na Godota (preklad Elena Flašková), Koniec hry či Šťastné dni (preklad Alexandra Ruppeldtová) tu nájdete aj hru, ktorej zverejnenie si autor neprial. Hra Eleutéria (preklad Mária Ferenčuhová) bola zverejnená až po autorovej smrti.

Samuel Beckett (1906 – 1989) je jedným z najvýznamnejších a najosobitejších umelcov dvadsiateho storočia. Spisovateľ a podľa niektorých kritikov posledný dramatik sa stal svetoznámym a ohlas na jeho dielo bol a stále je celosvetový.