Hrušovský: Na manželstve mi záleží viac ako na prezidentskom úrade

Bratislava 10. marca (TASR) – Pavol Hrušovský je prezidentským kandidátom Ľudovej platformy (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS).


TASR prináša profil Pavla Hrušovského.

Narodil sa 9. júna 1952 v obci Veľká Maňa pri Nových Zámkoch. Štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave ukončil v roku 1978. Pracoval v rôznych hospodárskych organizáciách vo funkcii právnika. V roku 1989 sa stal vedúcim právneho oddelenia Jednota SD Nitra, od roku 1992 bol prednostom Okresného úradu v Nitre.

Do politiky vstúpil po novembri 1989, angažoval sa v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH), ktorého členom je aj teraz.

V roku 1989 ho kooptovali za poslanca do Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR. Vo voľbách v roku 1990 ho znovu zvolili za poslanca FZ ČSFR, pracoval v ústavnoprávnom, zahraničnom, mandátovom a imunitnom výbore.

Poslancom slovenského parlamentu je od parlamentných volieb v roku 1992. V prvom volebnom období NR SR bol členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru. Vo voľbách v septembri 1998 kandidoval za poslanca do NR SR za Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). Jej členom bol od júla 1998 do marca 1999, vtedy sa opäť stal členom KDH. Na prvej schôdzi NR SR v jej druhom volebnom období, dňa 29. októbra 1998, zvolili poslanci Pavla Hrušovského za podpredsedu NR SR. V tejto funkcii pôsobil do 21. septembra 2002.

Na ustanovujúcej schôdzi NR SR v jej treťom volebnom období dňa 15. októbra 2002 ho poslanci zvolili za predsedu NR SR. Vo februári 2006 na protest proti nepredloženiu a neschváleniu zmluvy o výhrade vo svedomí medzi SR a Vatikánom odišlo KDH z vlády (druhej vlády Mikuláša Dzurindu) a Pavol Hrušovský sa v tej súvislosti vzdal funkcie predsedu NR SR.

Poslancom NR SR za KDH bol Pavol Hrušovský aj v rokoch 2006-2010. V nasledujúcom volebnom období bol najprv jedným z podpredsedov parlamentu, po páde koaličnej vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) 13. októbra 2011 nahradil vo funkcii vtedajšieho predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS). Pavol Hrušovský v tajnej voľbe získal hlasy 111 poslancov, na zvolenie mu ich stačilo 76.

Po predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 skončilo KDH na druhom mieste so ziskom 8,82 percenta hlasov a stalo sa opozičnou parlamentnou stranou. Pavol Hrušovský ako poslanec parlamentu je predsedom parlamentného poslaneckého klubu KDH, členom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a členom Stálej delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii.

V apríli 1999 si členovia na sneme Kresťanskodemokratického hnutia zvolili Pavla Hrušovského za podpredsedu hnutia pre vnútornú politiku. Na sneme KDH v Trenčíne dňa 21. októbra 2000 ho zvolili za predsedu KDH. Nahradil v tejto funkcii Jána Čarnogurského, ktorý bol na čele KDH od jeho vzniku desať rokov a ktorý do tejto funkcie Pavla Hrušovského odporučil. Na zasadnutí Rady KDH 16. februára 2002 zvolili Hrušovského za lídra KDH pre parlamentné voľby 2002. Vo funkcii predsedu KDH ho potvrdili aj delegáti 13. snemu dňa 20. októbra 2001 v Nových Zámkoch a za predsedu hnutia ho zvolili aj na 14. sneme KDH 5. apríla 2003 v Spišskej Novej Vsi. Vo vedúcej funkcii hnutia ho potvrdili aj delegáti prešovského snemu KDH 16. júna 2007. Delegáti 18. snemu KDH v Nitre dňa 19. septembra 2009 zvolili do najvyššej straníckej funkcie Jána Figeľa na odporúčanie Pavla Hrušovského.

Prvé kolo prezidentských volieb sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.

Oficiálnymi kandidátmi na prezidenta SR sú premiér Robert Fico (Smer-SD), manažér a filantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský, šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.

Na manželstve mi záleží viac ako na prezidentskom úrade

Pre ochranu inštitútu manželstva je ochotný obetovať aj svoju prezidentskú kandidatúru, stratu percent, aj popularity. Prezidentský kandidát Ľudovej platformy (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS) Pavol Hrušovský. "Na manželstve mi záleží viac ako na úrade prezidenta," vyhlásil v rámci projektu TASR rozhovorov s prezidentskými kandidátmi. Kandidatúru nevzdáva, hoci sa objavili informácie, že v Moste-Híd a SDKÚ-DS by chceli, aby odstúpil. "Som aj občiansky kandidát a verím si," povedal Hrušovský.

Prezidenta volia občania priamo. Myslíte si, že jeho právomoci vzhľadom na silný mandát od občanov sú dostatočné?

Ústavné kompetencie prezidenta považujem za dostatočné na to, aby prezident mohol svojou autoritou formovať krajinu. Mohli by sme sa parciálne zaoberať tým, či by bolo ešte treba nejakú kompetenciu prezidentovi pridať.

Váš názor? Je treba alebo nie?

Nie je treba. Už aj preto, lebo Slovensko je parlamentnou demokraciou, kde rozhodujúcu úlohu zohráva parlament. Rešpektujem trojdelenie moci, ktoré ak by sme zachovali naozaj zodpovedne, tak nemusí byť obava zo zneužívania moci. Prezident by mal byť tvárou krajiny, ktorá ju reprezentuje. A pri využití kompetencií, ktoré má by mohol aktívne vstupovať do riešenia problémov a politických sporov.

Spomenuli ste trojdelenie moci. Ako by mala vyzerať spolupráca prezidenta s vládou a parlamentom?

Ako prezident by som organizoval pravidelné, minimálne štvrťročné stretnutia troch najvyšších ústavných činiteľov. Tam by sme si mohli veľmi otvorene povedať, ako vidíme stav slovenskej spoločnosti, stav politiky. Nie však za zatvorenými dverami. Dopredu by som informoval o takomto stretnutí, o jeho dôvode, a po ňom o výsledku. A okrem týchto stretnutí by som si minimálne v takom istom čase zavolal predsedov parlamentných strán a diskutoval by som s nimi. Musíme prestať bojovať a za každú cenu ničiť toho druhého, ale hľadať spoločné riešenia v prospech ľudí bez ohľadu na to, kto s riešením príde. Musíme súťažiť na základe návrhov a riešení, nie na základe strán a osôb. Považoval by som za povinnosť prezidenta byť na čele riešenia problémov, ktoré máme.



Máte v prípade zvolenia v pláne pravidelne vystupovať v pléne NR SR so správou o stave republiky, prípadne sa zúčastňovať aj na rokovaní vlády?

Na rokovania vlády ojedinele. Len keby bol naozaj vážny dôvod. Napríklad vysielane slovenských vojakov do zahraničných operácií, alebo by nedajbože hrozil stav vyhlásenia vojny. Skôr by som si pozýval ministrov, ak by som cítil, že v niektorých rezortoch treba niečo zlepšiť. Ak by som nepochodil tam, zavolal by som si aj premiéra. Ale opäť verejne.

A správa o stave republiky?

Ak by to bolo treba, tak možno aj trikrát štyrikrát za rok, keď sa v štáte odohrávajú veci, s ktorými ako prezident nesúhlasím, alebo keď sa v parlamente odohráva niečo, čo nie je prejavom politickej kultúry. Vtedy by som išiel medzi poslancov a povedal by som im svoj názor. Prezident nesmie mlčať, keď vidí, že sa deje krivda, keď sa nehľadajú riešenia, ale politikárči.

Jednou z prezidentských právomocí je aj vymenúvanie a odvolávanie vysokých štátnych úradníkov či sudcov. Ako by ste ako prezident pristupovali k výkonu tejto kompetencie?

Postupoval by som principiálnejšie ako terajší pán prezident. Sudcov by som nevymenúval automaticky len preto, že mi to predložila Súdna rada. Venoval by som sa individuálne každému jednému navrhnutému kandidátovi. Možno by som si vytvoril nejaký miniatúrny aparát, ktorý by mi dokázal dať spätnú väzbu na niektoré moje otázky pred vymenovaním sudcu. Pre mňa by bolo prvoradé, aby to bol človek morálne bezúhonný a odborne pripravený na zastávanie takejto ústavnej funkcie.

Ako sa budete v prípade zvolenia podieľať na formovaní zahraničnej politiky SR? Budete mať ako prezident záujem zúčastňovať sa na dôležitých summitoch EÚ? Na akých napríklad?

Na summity by som chodil. Nie na všetky, ale na také, kde by sa malo rokovať o zmenách Lisabonskej zmluvy, o ďalšom rozširovaní EÚ, o oslabení kompetencií národných štátov, fiškálnej a bankovej únii. Trúfol by som si tam, ale za predchádzajúcej veľmi silnej odbornej konzultácie s vládou a odborníkmi. Išiel by som hájiť národnoštátne záujmy SR.

Aký postoj by ste zaujímali napríklad v otázke kompetencií štátov alebo bankovej únie?

Nie som zástancom bankovej únie, skôr som zástancom posilňovania, očistenia od bánk, ktoré nevykazujú dobré výsledky v národných štátoch. Vidím isté riziko pre Slovensko, keby sme museli sanovať banky v iných štátoch, ktoré sú toxické. Takže silná kontrola áno, ale banková únia nie.

Prezident je hlavný veliteľ ozbrojených síl SR. Ako vnímate účasť slovenských jednotiek v rámci operácii NATO? Má SR pokračovať v účasti na zahraničných misiách prípadne ju rozširovať či obmedzovať?

Sme členskou krajinou Severoatlantickej aliancie a pokiaľ sú všetky tieto misie schválené Organizáciou spojených národov alebo centrálou v NATO, tak by som primerane napríklad k zodpovednosti za boj s terorizmom bol za to, aby sa Slovensko podieľalo na týchto operáciách. Aj s rizikom, že hrozia straty na životoch. Sme súčasťou protiteroristickej aliancie a všade tam, kde treba túto zodpovednosť prejaviť Slovensko nemôže byť bokom.




Povedali ste, že chcete byť prezidentom všetkých občanov. Predstavme si, že ste prezident a obrátia sa na Vás homosexuálne páry, ktoré chcú žiť v registrovanom partnerstve. Čo urobíte?

Pokojne sa s nimi porozprávam ako s každým iným občanom. Prijal by som každého, aj takýto pár s tým, že by som nebol rád, keby sme inštitucionalizovali takýto vzťah nejakou formou. Podľa slovenského právneho poriadku ľudia, ktorí si chcú upraviť vzťahy, ako dedenie alebo informovanie o zdravotnom stave, môžu tak urobiť už dnes. Ale ja za normálne a prirodzené považujem manželstvo muža a ženy.

Práve pre ochranu manželstva ste sa spojili so Smerom. Nepovažujete toto spojenectvo za niečo, čo Vám môže v prezidentských voľbách uškodiť?

Pre ochranu inštitútu manželstva som ochotný obetovať aj moju prezidentskú kandidatúru, aj stratu percent a možno aj popularity. Na manželstve mi záleží viac ako na úrade prezidenta. Nedohodli sme sa so Smerom len na tejto zmene ústavy. Naskytla sa tu príležitosť začať hľadať zmenu, ktorá by napravila stav v justícii.

S tou dohodou sa nedalo počkať po prezidentských voľbách? Veď problémy v justícii sa neriešia už roky, mesiac veľa neurobí. Navyše opozícia premiéra kritizovala za to, že stav justície zneužíva na kampaň a teraz to vyzerá tak, že sa KDH v podstate pridalo do tejto kampane.

Nie som naivný politik. Nikdy nebudeme mať v politike rovnaké názory na všetko, ale máme príležitosť a šancu to zmeniť, pokiaľ nebudeme používať demagógiu, pokiaľ do toho nebudeme vnášať egoizmus. Slovensko dopláca najviac na to, že sme rozpoltení, že sa nevieme na národnoštátnych záujmoch zjednotiť. KDH je v tomto iné. Čas nerozhoduje, zmena je dôležitá a toto je začiatok hľadania tejto zmeny. Ak by som prijal časovú argumentáciu, tak zmenu v justícií nepresadíme nikdy, lebo po prezidentských voľbách budú o tri mesiace európske, na záver roka komunálne a potom za rok aj pár mesiacov budú parlamentné. Považoval by som to za veľmi nezodpovedné.

Vy ste okrem iného povedali aj to, že urobíte všetko preto, aby Robert Fico nezvíťazil v prezidentských voľbách. Je dohoda so Smerom na ústavných zmenách správny spôsob boja s prezidentským kandidátom z vládnej strany?

Neťahajme do toho len prezidentskú tému, nehľadajme v tom len čas, kedy sa tá dohoda zrodila. Mohli sme ju aj odmietnuť. Čo by sme dosiahli? Na Slovensku 70% ľudí nedôveruje justícii, 70% ľudí podporuje ústavnú ochranu manželstva. Ja som podpísaný pod návrh preto, že sa do súdnej reformy dostali naše návrhy a odmietli sme niektoré, ktoré Smer navrhoval. A podpísal som to aj preto, že súčasťou je aj ústavné uzákonenie manželstva ako zväzku muža a ženy a ochrana rodiny ako ústavnej inštitúcie.



Tak ako je to teda s tým vaším odhodlaním nedovoliť premiérovi vyhrať?

Ako konzervatívny politik svoje postoje nemením. Budem sa snažiť byť úspešný už v prvom kole a zvíťaziť v druhom.

Prieskumy verejnej mienky ale veľmi nenasvedčujú, že by ste mali šancu zvíťaziť, dokonca sa podľa nich nedostanete ani do druhého kola. Pohybujete sa medzi 5 až 10 percentami a to aj napriek tomu, že vás podporujú tri parlamentné strany...

Treba to vnímať hlbšie. V tejto chvíli je mojou hlavnou úlohou presviedčať ľudí, prečo som pre nich dobrým kandidátom. Využívam na to skúsenosti, odborné vedomosti, ale aj pokoj a rozvahu. Áno, je tu istý okamih možno zmeny vnímania a politiky, z ktorej sú viacerí sklamaní. Vnímajú ju tak, že nie je prostriedkom riešenia ich problémov. Ale nemyslím si, že by sa mala uvaľovať kolektívna vina na všetkých. A aj keď preferencie nie sú také vysoké, ako by som si želal, neodrádza ma to a nezvažujem rezignáciu. Urobím všetko preto, aby som presvedčil ľudí, že Slovensko potrebuje skúseného prezidenta, ktorý vie spájať pre dobré riešenia.

Ani po tom, čo sa objavili informácie, že vaši partneri z SDKÚ-DS a Most-Híd by vraj chceli, aby ste odstúpili?

Zatiaľ som nepočul iné ako to, čo povedali Most-Híd a SDKÚ, že som ich kandidátom. Snažím sa oslovovať aj ich voličov. Nevzdávam sa, ale skôr sa motivujem k tomu, aby som rozšíril svoj voličský okruh. Nakoniec, som aj občiansky kandidát a verím si.

Kam bude smerovať vaša prvá služobná cesta?

Už tradične je to Česká republika. Naše vzťahy sú nadštandardne dobré a treba sa k histórii vracať. A ďalej Rím, Varšava, Budapešť. Tam, kde cítim, že Slovensko má miesto. V stredoeurópskom regióne je pre mňa najdôležitejšia spolupráca V4.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR