Hrozí vám depresia?

  Patologickým sa stávajú v momente, ak uplynie čas potrebný na preklenutie smútku a bolesti a subjektívne prežívanie človeka sa napriek tomu nezmení. Je rovnako intenzívne alebo sa ešte viac vystupňuje.
Depresia je ochorenie, a tak by sme k nemu mali aj pristupovať. Manažérka Jana  jeho prvé náznaky podcenila a takmer ju to stálo život. Úspešná tridsiatnička patrila medzi „bojovníčky“, ktoré nepoznajú zlyhanie a prehru. V práci neexistovalo nič, čo by nedokázala vyriešiť. Keď sa u nej objavili bolesti hlavy a žalúdka, jednoducho ich ignorovala. Po čase k nim pribudli problémy so spánkom a Jana zistila, že jej vybavenie zákazky trvá dvakrát toľko ako pred mesiacom. Začínala mať problémy s komunikáciou. Prichytila sa pri tom, že hľadá zámienky, aby sa na stretnutí nemusela vôbec zúčastniť. Rozchod s priateľom ešte všetko zhoršil. Prestávala zvládať svoj privátny a profesijný život. Tenis, ktorý dovtedy hrala trikrát do týždňa, vystriedalo polihovanie v posteli. Posledný týždeň prestala dvíhať telefóny.  Rohypnol a vodka mali všetko „vyriešiť“. Až pes upozornil susedov na to, že sa v Janinom byte niečo stalo. Štekot a zavíjanie prinútil susedku, ktorá Jane polieva kvety, aby sa išla pozrieť, či je všetko v poriadku. Záchranka prišla vďaka osemročnému kokeršpanielovi Alinovi našťastie včas...    
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že okolo roku 2020 bude depresia najčastejším dôvodom práceneschopnosti obyvateľstva v produktívnom veku. „Depresia je ochorenie, ktoré postihuje všetky skupiny ľudí. Vyskytuje sa v detstve, puberte, v strednom aj staršom veku. Dôležité je uvedomiť si ju. Ľudia si často mýlia depresiu so smútkom, pritom ten je iba prirodzenou reakciou na konkrétnu udalosť. Rozdiel medzi oboma je zásadný: smutného človeka dokážete rozveseliť, depresívneho nie. Neustále je smutný, sťažuje sa na nespavosť, poruchy sústredenosti, zníženie aktivity a nevysvetliteľnú únavu. Často sa k tomu pridá aj úzkosť, vnútorné napätie, pocity viny, plačlivosť, obavy z budúcnosti, ktoré ho nakoniec prinútia, aby navštívil lekára. Odbornú pomoc by mal človek vyhľadať vždy, keď ho začnú prenasledovať myšlienky na samovraždu alebo ak sa mu tieto stavy, hoci neliečené, vracajú pravidelne, napríklad na jar alebo na jeseň,“ hovorí  psychiatrička MUDr. Danica Caisová.  Predpokladá sa, že depresia postihuje až dvakrát viac žien ako mužov. V poslednom čase čelí verejnosť novému fenoménu - samovraždám maloletých detí. „Depresie u detí ľudia často podceňujú. Domnievajú sa, že dieťa ‚nemá nárok’ byť depresívne. Nie je to pravda. Už malé deti môžu trpieť depresiou, a treba sa nimi zaoberať a liečiť ich. Myslieť na depresiu až vtedy, keď sa dieťa pokúsi o samovraždu, alebo ju, nebodaj, spácha, je neskoro,“ vysvetľuje MUDr. Caisová.
Neliečené ochorenie môže viesť k chronickej poruche nálady a jej vyústením je práve samovražda. A týka sa to aj dospelej populácie. „Liečba depresie závisí od závažností príznakov ochorenia. V prvom rade sa lieči antidepresívami. Komplexná liečba v sebe zahŕňa psychoterapiu, ale aj zmenu životného štýlu či alternatívne možnosti liečenia. Pacientovi by mala byť ušitá vždy na mieru. Samotný priebeh choroby je totiž u každého iný. Ak si to závažnosť ochorenia vyžaduje, podávajú sa počas liečby aj elektrošoky, vždy však so súhlasom pacienta,“ pokračuje Danica Caisová. „Niekedy je prvým príznakom depresie okrem neopodstatnenej únavy aj porucha sexuálnych funkcií. Najčastejšie to býva strata záujmu o sex, poruchy erekcie či strata orgazmu. Po liečbe depresie sa tieto poruchy spravidla upravia.“ Pri disciplinovanosti pacienta, ktorý užíva lieky aj potom ako príznaky depresie pominuli, sú antidepresíva zároveň prevenciou pred recidívou.