Hrozba chemického útoku v strednej Európe je nízka

Budapešť 19. októbra (TASR) - Hrozba použitia chemických zbraní v strednej Európe nie je vysoká. Treba totiž vidieť, že v okolitých krajinách oficiálne nikto nevlastní chemický arzenál, povedal dnes pre TASR maďarský expert pre bezpečnostnú politiku Péter Tálas, podľa ktorého však krajiny tohto regiónu sú vo všeobecnosti pripravené na obranu proti chemickému útoku.


"Sýria je podľa môjho názoru dosť ďaleko, navyše v mojom ponímaní sýrsky príklad je pozitívnym príkladom. Medzinárodné spoločenstvo - je pritom jedno, za akých okolností - totiž dokázalo prinútiť Sýriu, aby sa pripojila k Dohovoru o zákaze chemických zbraní a aby tamojší režim súhlasil s likvidáciou tohto arzenálu," konštatoval Tálas, podľa ktorého táto skutočnosť posilňuje aj bezpečnosť strednej Európy.

Poznamenal, že sýrske chemické zbrane sú síce od Európy ďaleko, sú ale v oblasti, ktorá je z európskeho hľadiska relevantná z toho hľadiska, že rôzne konflikty môžu mať vplyv na európsku bezpečnosť.

"Domnievam sa, že Európa je na prípadnú hrozbu chemickými zbraňami pripravená. Z odborného hľadiska musím skonštatovať, že z krajín Vyšehradskej štvorky je na ochranu proti chemickým a biologickým zbraniam najlepšie pripravená Česká republika, ktorú aj v rámci Severoatlantickej aliancie považujú za špecialistu. Ostatné krajiny štvorky sú pripravené všeobecne," dodal s poznámkou, že aj Maďarsko by mohlo k tejto oblasti obrany pristupovať prioritne, je to však záležitosťou politického rozhodnutia.

"Česi jednoznačne majú ambíciu v rámci NATO disponovať zvláštnou schopnosťou obrany proti chemickým biologickým a rádiologickým zbraniam, čo pre nich znamená veľkú výhodu. NATO evidentne vzalo na vedomie, že majú takúto mimoriadnu obrannú schopnosť," tvrdí analytik.

Aktuálnou otázkou, ktorú pre Európu otvárajú konflikty na Blízkom Východe a v Severnej Afrike, je otázka prílivu utečencov. Podľa Tálasa však cieľom utečencov nie je stredná Európa.

"Jedným z následkov Arabskej jari bol aj nárast počtu utečencov. Premeny v niektorých krajinách prerástli do občianskej vojny, alebo do stavu blízkeho občianskej vojne, ako sa to stalo aj v prípade napríklad Sýrie. Takéto udalosti vždy prinášajú so sebou nárast počtu utečencov, pričom jedným z hlavných cieľov migrantov je Európa," priblížil situáciu bezpečnostný expert.

"Najviac ťarchy - najmä v prípade utečencov zo Severnej Afriky - znášajú z tohto pohľadu Španielsko, Taliansko a Grécko, možno k nim priradiť aj Maltu. Najväčší príliv utečencov zaznamenávame práve cez Stredozemné more. V roku 2011, pri vlne protestov, nepokojov a povstaní, sa zo Severnej Afriky pokúsilo dostať do Európy cez Stredozemné more 63.000 utečencov. V tomto roku počet migrantov smerujúcich do Európy po mori bol nižší - 31.000," spresnil.

Ako ďalej zdôraznil, možno skonštatovať, že stredná Európa nie je cieľom utečencov z Blízkeho východu či Severnej Afriky. Krajiny V4 majú šťastie aj z toho hľadiska, že sú súčasťou Schengenu, z čoho vyplýva, že napríklad ani sýrsky konflikt nemá v nich také drastické následky, ako napríklad v prípade Grécka, alebo Talianska.

Utečenci sa podľa jeho slov samozrejme pokúšajú dostať do Európy aj po súši. Migranti vo všeobecnosti uprednostňujú prekročenie menšieho počtu hraníc a teda radšej prichádzajú po mori rôznymi plavidlami, kde je síce nebezpečná plavba, ale podstatne menšie riziko, že ich zadržia.

"Je možné, že tu dôjde k zmenám, v prvom rade preto, že od budúceho roka, ale možno už aj v decembri, začne pohraničná stráž Európskej únie využívať na odhalenie ilegálnej migrácie bezpilotné lietadlá - dróny," podčiarkol Tálas.

K otázke možnej teroristickej hrozby zo strany utečencov poznamenal, že nie teroristi sú tí, čo utekajú. "Je zrejmé, že tu je určité riziko, rozhodne však nepatrím k tým, ktorí si myslia, že rastom vlny utečencov automaticky rastie aj teroristická hrozba v Európe. Náš kontinent nepatrí medzi teroristicky ohrozované oblasti, aj keď sa ojedinele objavia teroristické útoky typu masového vraha Breivika," dodal.

Tálas sa domnieva sa, že islamskí ozbrojenci, ktorí majú rôzne politické ciele a používajú rôzne formy politického násilia v rámci svojej činnosti, sú dnes zaujatí občianskymi vojnami.

"Kým sú vojny, kde sú potrební islamskí ozbrojenci, tak si myslím, že títo uprednostňujú vojny pred teroristickými akciami. Znie to paradoxne, ale kým pretrvávajú stavy občianskej vojny v severoafrickej oblasti, zatiaľ riziko terorizmu vo svete je nižšie. Al-Káida dnes nevykonáva teroristické útoky, ale podporuje indických či sýrskych povstalcov. Nejde o rôzne skupiny ozbrojencov, teroristi a extrémisti sú tí istí ľudia, menia sa iba ich metódy. Keď nie je stav občianskej vojny, tak pristupujú k teroristickým činom," uzavrel maďarský analytik.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR