HRONSKÝ BEŇADIK: Akcia K poznačila nielen rehoľu, ale aj život dediny

Hronský Beňadik 13. apríla (TASR) - Aj za múrmi kláštora v Hronskom Beňadiku sa pred 65 rokmi odohrávali udalosti, ktoré dnes novodobé dejiny Slovenska poznajú ako Akciu K zameranú na likvidáciu mužských reholí na Slovensku. Odvlečenie saleziánov počas noci z 13. na 14. apríla 1950, ktorí tu pôsobili, poznačilo nielen túto rehoľu, ale aj život samotnej dediny.


"S nejakým bojovým odporom sa akcia nestretla. Udialo sa to už po tom, keď ľudia nepočítali s tým, že sa bude niečo diať," hovorí sprievodkyňa miestneho kláštora Terézia Rybárová. Na udalosti si živo spomína dnes 86-ročný Ján Švolík z Hronského Beňadika. Niekoľko desiatok saleziánov odvliekli podľa jeho slov do Šaštína, kde však zotrvali len niekoľko týždňov. "Chlapcov - novicov do 18 rokov poslali domov hneď prvé dni. Ďalších, ktorí boli starší a neboli vysvätení za kňazov, poslali robiť na priehradu mládeže do Nosíc a ostali tam len kňazi. V Šaštíne však ostali len asi mesiac a ten zvyšok, čo ostal, poslali do Podolínca," vysvetlil Švolík. Tam za nimi chodievali podľa Rybárovej aj ľudia z Beňadika, okrem stravy im vždy doniesli aj iné potrebné veci, o ktoré požiadali. "Moja mama boli železničiarka, otec bol železničiar. Z Beňadika, čo sa dalo, nazbierala, všetky veci a išla aj do Podolínca a vždy zaniesla, čo bolo treba," spomína Švolík.

Kláštor v Hronskom Beňadiku sa zatiaľ stal centralizačným kláštorom - bezpečnostné zložky sem priviezli kapucínov, františkánov a piaristov. Kým saleziáni predtým v obci aktívne pôsobili a mali veľké zásluhy na rozvoji kultúry či spoločenského života, kontakt privezených rehoľníkov s miestnymi ľuďmi bol podľa Švolíka obmedzený. Jediné spojenie s miestnymi mali vďaka nedostatku pitnej vody. Keďže kláštorná studňa rehoľníkom kapacitne nepostačovala, chodili po vodu do dediny. "Oni to vymysleli tak, že mali sud na voze ťahanom koňmi a s ním chodili aspoň štyria na vodu mimo kláštora. Žiadny iný styk okrem toho s miestnymi nemali," zaspomínal si Švolík s tým, že táto verejná studňa sa dodnes nachádza pred jeho rodným domov. "Samozrejme, keď tam prišli, tak sa už ľudia s nimi aj porozprávali," dodal.

Mužské rehole boli v kláštore v Hronskom Beňadiku do augusta roku 1951. "Prvého augusta odviezli všetkých rehoľníkov a doviezli sem z väznice farára Jozefa Žigu," dodal Švolík s tým, že v celom kláštornom komplexe bol na niekoľko mesiacov jediným človekom. V novembri toho istého roku tu sústredili rehoľníčky, ktoré tu boli až do januára 1990.

Saleziáni, ktorí v Hronskom Beňadiku pôsobili od roku 1924, zameriavali svoje činnosti najmä na výchovu mládeže. "Saleziáni a jezuiti boli podľa všetkého pre komunistov najnebezpečnejšie rehole, pretože saleziáni mali záujem a hlavné poslanie organizovať a duchovne viesť mládež," skonštatoval Švolík. V tomto duchu sa nieslo aj ich spolužitie s miestnymi. Mladých angažovali v divadle, v rôznych hrách, venovali sa aj chudobnej mládeži. V Hronskom Beňadiku bola dychovka, fungovali tu viaceré športové družstvá. Okrem toho mali miestni saleziáni vlastnú stolársku dielňu aj malé hospodárstvo.








Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR