Hromadnú pripomienku za ešte lepší zákon o ochrane prírody a krajiny podpísalo len počas víkendu viac ako 6,5-tisic ľudí.

Foto: Tomáš Hulík

Návrh novely zákona o ochrane prírody môže zlepšiť ochranu vzácnych území. Polovica rozlohy národných parkov bez zásahov človeka či presun starostlivosti o územie v národných parkoch do rúk štátnych organizácií na ochranu prírody - to sú opatrenia, na ktoré verejnosť roky čaká. A návrh ich konečne sľubuje. Niektoré opatrenia však odsúva až na plecia nasledujúcej vlády. Ochranárske organizácie preto vyzývajú verejnosť podporiť hromadnú pripomienku za ešte lepší zákon o ochrane prírody.

 

„Pre štát nie je efektívne, ak sa o územie v národnom parku starajú dve štátne organizácie. Plynú z toho konflikty a ochrana prírody spravidla musí ustúpiť iným záujmom,“ píše Ministerstvo životného prostredia SR v návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý predložilo do pripomienkového konania. Napriek tomu návrh počíta s presunom štátnych pozemkov pod Štátnu ochranu prírody SR  až od januára 2022.

 

Taký posun považujú organizácie WWF Slovensko, Inštitút pre ochranu prírody, BROZ, SOS/BirdLife a Iniciatíva MY SME LES za nebezpečné pre prírodu a žiadajú obdobie skrátiť o dva roky. V hromadnej pripomienke varujú: „máme obavu, že počas tohto obdobia dôjde k „vydrancovaniu“ lesov na území národných parkov, navrhujeme preto, aby sa táto lehota primerane skrátila.“  Pripomienku, ktorú pomohlo formulovať združenie VIA IURIS, možno podpísať tu: http://www.ekoforum.sk/peticia/zopak-2018

 

„Na potrebu lepšej ochrany najvzácnejších starých lesov Slovenska roky upozorňujeme, dodnes niektoré lokality nie sú dostatočne chránené a sú ohrozené ťažbou. Obávame sa, že ak zákon posunie platnosť kľúčových opatrení, akým je i presun správy týchto lokalít pod ochranu prírody, nová vláda si tieto záväzky nemusí osvojiť,“ povedala riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

 

Návrh novely však ochranárske organizácie vítajú a oceňujú ambíciu Ministerstva životného prostredia SR posilniť pozíciu ochranu prírody a lepšie regulovať aktivity povolené v jednotlivých stupňoch ochrany. Návrh napríklad umožňuje povoliť pohyb turistov či cyklistov mimo vyznačených turistických trás a naopak, snaží sa prísnejšie regulovať aktivity, ktoré sú skutočnou hrozbou pre prírodu. Najmä ťažbu, vysádzanie či rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, prikrmovanie zveri či umiestnenie stavieb.

Krokom vpred je, že rieši náhodnú a neplánovanú ťažbu, ktorá sa dnes vykonáva najmä po kalamite a často sa ňou ospravedlňujú zásahy v národných parkoch. Na túto ťažbu budú musieť lesníci žiadať súhlas ochrany prírody. Mimovládne organizácie navrhujú toto opatrenie ešte spresniť a rozšíriť regulované činnosti i o zákaz poľovať či loviť ryby od štvrtého stupni ochrany.

Ďalšie zákazy súvisiace s lesným hospodárením v chránených územiach (napr. zákaz holorubnej ťažby od 2. stupňa) však už návrh novely odsúva na čas, kedy prestanú platiť aktuálne programy hospodárenia v lesoch.

 

Organizácie podporujú aj návrh, aby sa kompetencie vyhlasovať maloplošné chránené územia, teda najmä prírodné rezervácie, vrátili späť na Ministerstvo životného prostredia SR. V minulosti ich vyhlasovali krajské úrady životného prostredia. Kompetencia v roku 2015 prešla na vládu a odvtedy sa podarilo vyhlásiť na Slovensku iba jedinú rezerváciu - Borsukov vrch. Nachádza sa v Národnom parku Poloniny a je na zozname svetového dedičstva UNESCO ako súčasť lokality Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.  „Viaceré vzácne lokality na Slovensku na primeranú ochranu stále čakajú. Často ide aj o najvzácnejšie pralesy a územia s medzinárodným významom. Výsledky mapovania pralesov  na Slovensku potvrdili, že z celkovej rozlohy 10 580 hektárov pralesov a pralesových zvyškov nie je dostatočne chránených až 31 %, nie sú totiž v 5. stupni ochrany, kde platí zákaz ťažby dreva. Ide o pralesy na území Nízkych Tatier, ale aj v Štiavnických vrchoch, na východom Slovensku v pohoriach Vihorlat či Slanské vrchy, ale i o lokality v Malých Karpatoch,“ vysvetlil Milan Janák z WWF Slovensko.

 

Organizácie v hromadnej pripomienke zároveň upozorňujú, že zákon má v názve ochranu prírody a aj krajiny, no ochranou krajiny sa nijako nezaoberá. Navrhujú preto doplniť ustanovenie o ochrane krajinného rázu pred zásahmi, ktoré znižujú jeho estetickú a prírodnú hodnotu. Dodržiavanie by spadalo rovnako pod Štátnu ochranu prírody.