|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. apríla 2016
Hriňová je 125 rokov samostatná, predtým patrila Detve
Na snímke pohľad na rozsiahle hriňovské lazy. V Hriňovej 1. apríla 2016.
Zdieľať
Na snímke pohľad na rozsiahle hriňovské lazy. V Hriňovej 1. apríla 2016. Foto: TASR - Jozef Poliak
Hriňová 2. apríla (TASR) - Tento rok v septembri to bude presne 125 rokov, ako si podpolianska Hriňová vydobyla svoju samostatnosť. Uhorské ministerstvo vnútra síce povolilo už v októbri 1890 osamostatnenie Hriňovej od Detvy, municipiálny výbor župy Zvolenskej ale schválil zriaďujúci štatút obce 5. septembra 1891.Miesta, na ktorých stojí dnešná Hriňová, boli osídlené pravdepodobne už niekedy v dobe bronzovej. Svedčia o tom nálezy z tých čias, ktoré pochádzajú z neďalekej Detvy.
Podpoliansky kraj, ktorého významnou súčasťou je aj Hriňová, sa vyvíjal ako súčasť Vígľašského panstva. Vígľašský zámok vybudovali podľa tradícií už v 13. storočí navrátilci z križiackych výprav.
V roku 1638 sa vyčleňuje z očovského a slatinského chotára samostatná obec Detva. Jej súčasťou bola aj dnešná Hriňová. Detva dostala v roku 1811 výsady mestečka. V tom čase sa začalo koncentrovať aj osídlenie v oblasti Hriňovej, čo súviselo s nárastom počtu roľníckeho obyvateľstva, ale aj s rozvojom sklárstva v tomto regióne.
K Hriňovej boli v čase osamostatnenia, koncom 19. storočia, pričlenené aj niektoré okolité osady, roztrúsené v širokom katastri. V čase vzniku mala viac ako 6000 obyvateľov. Osídlenie chotára bolo riedke, nepravidelné. Na lazoch sa vytvárali samostatné poľnohospodárske jednotky, ktoré boli od seba značne vzdialené. Hlavným zdrojom obživy bolo obrábanie pôdy, chov dobytka, práca v lesoch, pálenie dreveného uhlia, práca v sklárskej hute a na parnej píle.
Zánikom sklárne v roku 1914 ubúdalo pracovných príležitostí. Mnohí Hriňovčania sa zamestnali pri výstavbe ciest Kriváň - Kokava nad Rimavicou a Hriňová - Brezno. V rokoch hospodárskej krízy tu bolo viac ako 2000 nezamestnaných, ktorí často odchádzali za prácou za hranice vlasti, i do zámoria.
Po 2. svetovej vojne vybudovali v Hriňovej Závody ťažkého strojárenstva (ZŤS). V roku 1964 vybudovali nad obcou vodnú nádrž, ktorá je zásobárňou pitnej vody pre široké okolie. Tzv. nový život prenikol aj na podpolianske lazy. Nová výstavba zvýšila kultúru bývania, ale na druhej strane čiastočne narušila tradičný kolorit tohto rázovitého kraja. Dnes je ale snaha uchovať tradičné obhospodarovanie krajiny i pôvodné vidiecke obydlia.
Mestom je Hriňová od roku 1989. Na konci roku 2015 mala necelých 7500 obyvateľov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR