Hral ho Tom Cruise!

David C. Iglesias je federálny prokurátor štátu Nové Mexiko          a podľa jeho prípadu nakrútili filmový hit s Tomom Cruisom Zopár správnych chlapov. Americká superhviezda si v ňom zahrala vojenského právnika, ktorý obhajuje dvoch vojakov          v prípade zabitia spolubojovníka na Guantanáme. „Zavolali si ma na základňu Guantanámo. Môj klient a ďalší deviati vojaci boli zapletení do pokusu o vraždu. Tvrdil, že veliteľ mu rozkázal nasadiť tzv. červený kód,“ spomína pre denník 24hodín Iglesias.

Ste vojak a právnik. Čo vám prvé napadlo, keď ste videli obrázky z Abú Graibu, na ktorých príslušníci americkej armády týrajú irackých väzňov?
- Nahnevalo ma to. Dobre viem, že americké jednotky majú tréning v dodržiavaní základných ľudských práv. Obrázky z Abú Graibu sú dôkazom, že vojaci to ignorovali. Dojem, ktorý o našej armáde vytvorili, padol na nás všetkých. Jednou z vecí, ktorú musíte urobiť po víťazstve vo vojne, je získať si srdcia a mysle ľudí na území, kde pôsobíte. Treba však tiež povedať, že armáda sa všetkými prípadmi dôkladne zaoberala, vojakov obvinila a potrestala.
Nie je ľahké pochopiť, prečo Američania na vojenskej základni Guantanámo zadržiavajú také množstvo ľudí bez vyhliadky na riadny súdny proces.
- Na túto otázku musím často odpovedať aj v Amerike. Väčšina ľudí, najmä tí bez právnického vzdelania, si myslí, že osoby zadržiavané na Guantanáme sú ako obyčajní zločinci. Každý predsa vie, že ak niečo spáchate, rozbehne sa súdna mašinéria, absolvujete proces, sú dodržiavané vaše občianske práva. Ale ľudia na Guantanáme sú iní. Sú to civilisti, ktorí nezákonne zasiahli do bojových akcií (tzv. unlawfull combatants - nezákonní bojovníci). Áno, faktom je, že jednoducho majú menej právnej ochrany ako kriminálnici. Chytili ich pri vojenských ak- ciách. Nemali žiadne uniformy, neboli to vojaci. Najvyšší súd v USA rozhodol, že ich možno zadržiavať bez základných procesných práv. Mali sme prípady, že sme väzňov prepustili a opäť ich chytili v boji. Z toho by som usudzoval, že hoci dôkazy neboli dostatočné na to, aby boli za mrežami na neurčito, predsa len existoval dôvod, aby tam ostali.
Chápem, že ich postavenie je iné, ale nie sú to v prvom rade ľudia? Prečo by nemali mať rovnaké práva ako ostatní?
- Prepustení väzni by stále mali možnosť vrátiť sa do boja a zabíjať koaličných vojakov. Je to skutočne pretrvávajúca hrozba. V tomto prípade je faktom, že ak niekto spĺňa podmienky právnej definície pojmu „nezákonný bojovník“, má menej práv ako vojnový zajatec. Vojnoví zajatci majú právo na medicínsku starostlivosť, jedlo, vodu a ďalšie. Rovnako ich majú aj zadržiavaní na Guantanáme. Niektoré skupiny na ochranu ľudských práv  sa ich život snažia porovnať s tým, čo prežívali ľudia v sovietskych gulagoch či v nacistických koncentračných táboroch. Nemajú však ani najmenšie dôkazy, ktoré by to potvrdzovali.
Vyučovali ste odbor Právo vo vojenských konfliktoch. Nie je však vo vojne právo iba na strane tých, ktorí vedia rýchlejšie a efektívnejšie zabíjať?
- Nemôžete len tak ničiť kultúrne pamiatky ani náboženské objekty. Zoberte si napríklad Bratislavský hrad. Nemohli by sme ho legálne bombardovať. Rovnako kostoly, mešity a synagógy. Jediná výnimka by prichádzala do úvahy vtedy, keby boli v týchto objektoch ukryté nepriateľské jednotky a útočili z nich. Potom by bolo povolené opätovať streľbu. Ak sú vojaci svedkami niečoho nezákonného, musia to nahlásiť. Aj o tom, čo sa stalo v Abú Graibe, informoval jeden príslušník armády, ktorý videl tie fotografie. Rovnako to bolo aj v prípade masakru vo vietnamskom My Lai.
Boli ste niekedy na vojnovom poli?
- Nie, priamo v boji som nikdy nebol. Najbližšie pri vojenskej akcii som bol v roku 1999 na palube lietadlovej lode USS Kennedy, odkiaľ útočili americké lietadlá na Irak.
Pracovali ste vo Vojenskej generálnej prokuratúre (JAG), ktorú väčšina ľudí u nás pozná len z populárneho seriálu
- Študenti práva sa ma niekedy pýtajú - Mám ísť do armády? A ja odpovedám - Áno. Armáda má veľmi bohatú históriu, v ktorej prejavila svoju oddanosť zákonom. Velitelia, generáli, admiráli, ktorí v nej pôsobia, sú toho súčasťou. Sú to vysokovzdelaní ľudia, s celosvetovým rozhľadom. Ako príslušník JAG-u máte možnosť radiť práve im o otázkach práva, ľudských právach, kriminálnych záležitostiach či dokonca o cieľoch, na ktoré sa rozhodli zaútočiť. Každú bombu, ktorú americké lietadlo zhodí, musia odsúhlasiť dôstojníci, vrátane právneho poradcu.
Pozeráte JAG?
- Ale áno!
Takže, čo je v ňom reálne, a čo nie?
- Jeho hrdinovia často používajú zbrane, ale v skutočnosti ich ako právnik prakticky nikdy nenosíte. Vašou hlavnou ochranou je aktovka. (Smiech.) Musíte sa pripraviť na výstup pred súdom, študujete spisy, ale nebojujete ako klasický vojak. Je to veľmi zaujímavé, no Hollywood to spravil ešte vzrušujúcejšie, ako je to v skutočnosti. Je to dôležitá práca, ale nevyskakujeme pre ňu z lietadla a nezachraňujeme ponorky.
Jeden z vašich prípadov bol predlohou pre slávny film Zopár správnych chlapov v hlavnej úlohe s Tomom Cruisom. Ako  sa to teda celé začalo?
- V roku 1986 ma zavolali na základňu Guantanámo. Išlo o prípad vojaka, ktorého skoro zabili. Až desať jeho kolegov bolo obžalovaných z pokusu o vraždu. Sedem z nich akceptovalo prepustenie z armády. Môj klient a dvaja ďalší sa však rozhodli bojovať a ísť pred vojenský súd. Tvrdili totiž, že ich nadriadený im prikázal uplatniť tzv. červený kód.
Červený kód existuje?
- Áno, tak to oni nazvali. Tomu vojakovi oholili hlavu a ústa mu pritom zalepili páskou. V skutočnosti boli vlastne tri rôzne procesy. Tých vojakov odsúdili za jednoduché napadnutie, nemuseli však opustiť armádu bez pocty a slúžili ďalej. Ja som priamo na filme nespolupracoval. Celé to vzniklo tak, že Debbie Sorkinová, právnička, s ktorou som spolupracoval, dala podklady o tomto prípade svojmu bratovi Aaronovi Sorkinovi, scénaristovi a producentovi.
Vo filmoch vyzerá atmosféra v súdnej sieni neuveriteľne napätá, plná adrenalínu.
- Vojenský súd je veľmi formálny. Vo filmoch všetci kričia, v realite to vôbec nie je tak. Obzvlášť, keby ste boli poručíkom ako postava Toma Cruisa  a na lavici svedkov by sedel plukovník ako bol Jack Nicholson. To je čistý Hollywood. (Smiech.) Mám rád vojenské súdy. Je to férový systém. V porotách sedia dôstojníci s vysokým vzdelaním. Pri procesoch v Amerike mimo armády pri porotcoch niekedy neviete, či vôbec dokončili strednú školu. Preto sa niekedy vyskytnú zlé výsledky. Napríklad v prípade O.J. Simpson. Vojenský súd by ho odsúdil.
Skutočne?
- Áno. Môžem to zhodnotiť podľa svojich skúseností z praxe a nemám žiadny zmysluplný dôvod, aby som pochyboval o tom, že bol vinný. Aj Michael Jackson by skončil vo väzení. Súdny systém nie je dokonalý, ale myslím si, že na vojenských súdoch sa stáva menej chýb.
Právo na obhajobu má každý, ale ak viete, že ten človek je takmer určite vinný, ako sa právnik cíti?
- Ešte, keď som nebol ženatý a nemal deti, zastupoval som námorníka, ktorý sexuálne zneužíval svoju dcéru. Bol to ťažký prípad, to dievčatko malo len štyri roky a bolo veľmi milé. Priznám sa, že teraz, keď mám deti, by som ho už nemohol obhajovať.

David C. Iglesias
l V súčastnosti pôsobí ako hlavný federálny prokurátor štátu Nové Mexiko. Narodil sa v Paname, je 17 rokov ženatý a má štyri deti.
l Do Vojenskej generálnej prokuratúry nastúpil v roku 1985. Aktívnu službu ukončil v roku 1988. Obhajoval aj Dicka Marcinka, jedného z najznámejších príslušníkov špeciálnych jednotiek a autora bestselleru Rouge Warrior.
l V roku 2001 získal ocenenie Dôstojník roka v zálohe, velenia špeciálnych operácií.

Zopár správnych chlapov
l Podľa prípadu Davida Iglesiasa vznikol v roku 1992 film Zopár správnych chlapov v hlavných úlohách s Tomom Cruisom, Jackom Nicholsonom a Demi Moore. Snímka zarobila vo svete viac ako 200 miliónov dolárov.
l Cruise vo filme hrá postavu advokáta, založenú aj na Iglesiasovi, ktorý obhajuje dvoch vojakov. Tí nasadili svojmu kolegovi tzv. červený kód a ten zomrel. Tento kód skutočne existuje, keď sa násilne „dávajú do laty“ vojaci, ktorí sa nevedia prispôsobiť kolektívu.
Andrej Matišák