![]() |
09. marca 2019
Na rozdiel od prvej voľby kandidátov na ústavných sudcov, v ktorej figurovali až štyri desiatky nominantov, v druhej voľbe ich bude o desať menej. „Zrejme ich menej dalo súhlas na kandidatúru. Môže tam byť viacero dôvodov. Možno niektorí čakajú na tretiu voľbu, možno to niektorí už úplne vzdali. Niektorí možno stratili záujem preto, ako boli vypočúvaní a grilovaní na ústavnoprávnom výbore,“ povedal v diskusii na Tablet.tv publicista Juraj Hrabko.
Tvrdí, že otázky, ktoré poslanci v prípade prvej voľby na ústavnoprávnom výbore Národnej rady (NR) SR uchádzačom o miesta ústavných sudcov dávali, mali niekedy ďaleko k samotnej problematike ústavného súdnictva. „Naozaj nie všetky otázky pre každého kandidáta boli férové. Boli tam aj nevkusné otázky a otázky ktoré nesúviseli s ústavným súdom. Mohli byť znechutení celým tým procesom a odmietli ním ešte raz prejsť,“ poznamenal Hrabko.
Jedným z dôvodov, prečo grilovanie nominantov v prvej voľbe prebiehalo v menej v odbornej a viac v politickej rovine, bola podľa Hrabka účasť predsedu Smeru-SD Roberta Fica, ktorý už v druhej voľbe nakandiduje. „Samozrejme, primárne tam hral úlohu kandidát Robert Fico, kvôli nemu sa tomu venovala taká veľká pozornosť. Tomu zrejme v tejto druhej voľbe už tak nebude,“ povedal.
„Tridsať kandidátov je dosť na to, aby parlament mohol vybrať aj celých osemnásť mien. Či to tak aj bude, neviem. Odhadujem, že všetkých osemnásť kandidátov zvolených nebude, v kuloároch sa šíria reči, podľa ktorých stačí, ak bude sfunkčnené plénum ústavného súdu,“ dodal Hrabko.
Na otázku, či má zmysel odkladať voľbu časti kandidátov až na volebné obdobie nadchádzajúceho prezidenta, ak favoritka prieskumov Zuzana Čaputová neskrýva politickú blízkosť k aktuálnemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi, Hrabko odpovedal, že dôvody môžu byť aj osobné.
„Po prvé, vôbec nie je isté, že Zuzana Čaputová bude prezidentkou. Má na to všetky predpoklady, ale nálady spoločnosti sa môžu aj zmeniť. Skôr tu ide o akúsi politickú vendettu zo strany Roberta Fica prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Jeho vyjadrenie a vyjadrenie strany Smer-SD, že súčasný prezident by nemal vymenovať ústavných sudcov, stále platí,“ povedal Hrabko.
„Je to už osobné. Aj preto je možné, že parlament zvolí iba šesť kandidátov, aby umožnil sfunkčnenie ústavného súdu. A potom sa počká na nového prezidenta, či sa s ním dajú uzavrieť nejaké politické dohody ohľadom ďalších sudcov ústavného súdu,“ podčiarkol Hrabko.
Ak parlament zvolí prezidentovi Kiskovi napokon len šesť kandidátov na ústavných sudcov, bude mať podľa Hrabka tri možnosti. Prikloniť sa k ustanoveniu ústavy, podľa ktorého má z dvoch zvolených kandidátov vymenovať jedného sudcu. V takom prípade môže zo šiestich kandidátov vymenovať troch sudcov alebo nevymenovať žiadneho a nechať na nasledujúcom prezidentovi, aby mohol vyberať z celej skupiny osemnástich kandidátov.
Hrabko si však myslí, že prezident má podľa ústavy povinnosť dbať aj na funkčnosť ústavného súdu. Ak by sa priklonil k tomuto článku, podľa Hrabka by mohol vymenovať aj všetkých šiestich zvolených kandidátov. „Pracuje jeden senát namiesto štyroch, tým je povedané všetko. Šéfkou zo zákona je pani Baricová, Andrej Kiska nevymenoval ani predsedu ani podpredsedu súdu,“ uviedol Hrabko. „Otázka je, čo urobí prezident, keď dostane na stôl šesť kandidátov. Ktorý z ústavných článkov uprednostní,“ dodal.
Čo sa týka otázky, či bude voľba tajná alebo verejná, podľa Hrabka stále platí vyhlásenie predsedu Mosta – Híd. „Béla Bugár povedal, že ak príde k dohode vládnej koalície na jednotlivých kandidátoch, môže byť voľba tajná. Inak pôjde zrejme opäť o verejnú voľbu,“ poznamenal.
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |