HPI žiada pre krízu zaviesť poplatky i zmraziť platy

BRATISLAVA 18. marca (WEBNOVINY) - Súčasná finančná kríza sa dotkne zdravotných poisťovní, poskytovateľov, ale aj pacientov. Tvrdí to zdravotnícky think-tank Health Policy Institute (HPI). V stredu preto inštitút predstavil sériu opatrení, ktoré by mali dopady krízy v rezorte zmierniť. Za najdôležitejšie pritom označil zmeny v liekovej politike, zmrazenie miezd zdravotníckych pracovníkov a nástroje na ochranu pacienta. HPI pritom dúfa v podporu svojich návrhov zo strany Ministerstva zdravotníctva SR, mnohé z nich totiž považuje sa výsostne apolitické. Rezort však už vyhlásil, že na odporúčania inštitútu ani nebude reagovať. "Ministerstvo si robí vlastnú dopadovú štúdiu na základe reálnych čísel, čakáme na prvý štvrťrok, aby sme mali kompletné informácie od zdravotných poisťovní a na základe reálnych čísel môžeme potom hovoriť o dopadoch hospodárskej krízy na rezort," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa MZ Zuzana Čižmáriková.


Príjmy zdravotných poisťovní by podľa inštitútu mali klesnúť o 128 až 345 mil. eur oproti pôvodným predpokladom. Dôvodom je predovšetkým spomalenie rastu miezd a zvýšenie počtu poistencov štátu. V rámci poskytovateľov by sa tento výpadok mal dotknúť najviac nemocníc. Podľa HPI je preto minulosťou výrazné až 20-percentné navyšovanie pre zdravotnícke zariadenia, ako aj rozdielny prístup poisťovní k fakultným a menším nemocniciam. "Navýšenie zdrojov v tomto segmente totiž bude predstavovať asi iba 3,5 %," vysvetlil analytik Peter Pažitný. V ambulantnej sfére by mal byť nárast na úrovni 0,5 %. Aj v nadväznosti na tieto údaje vyzýva inštitút na zmrazenie miezd zdravotníkov.

Problémy sa však nevyhnú ani samotným poisťovniam. Spolu s krízou na ne doľahne aj zmena prerozdelenia z 85,5 % na 95 %. Polepšiť by si podľa analytičky Angeliky Szalayovej mala iba štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Tá totiž získa v rámci prerozdelenia najviac, keďže má najnákladnejší kmeň. Ostatné poisťovne by mali mať na jedného poistenca menej peňazí, ako v minulom roku. Na poisťovne by však mali negatívne vplývať aj platby za poistencov štátu. Štát totiž podľa HPI platí za svojich poistencov menej, ako by mal. Vychádza z neaktuálnych údajov o ich počte. Podľa odhadov tak pošle do zdravotných poisťovní asi o 40 mil. eur menej, ako by mal. Tento nedoplatok však vyrovná až v ročnom zúčtovaní na budúci rok. "Poisťovne tak budú v podstatne jeden rok úverovať štát," priblížil analytik Tomáš Szalay. To môže mať podľa neho kľúčový dopad na casch flow poisťovní.

Za jedny z kľúčových opatrení na zmiernenie krízy považujú analytici zásahy v liekovej politike. Okrem iného navrhujú napríklad zaviesť limity na lieky. Ak by lekár predpísal viac liekov, ako povoľuje limit, a nevedel by zdôvodniť prečo, zaplatil by poisťovni sankciu. Ak by naopak limit neprekročil, s poisťovňou by sa rozdelil o ušetrené zdroje. Ďalšími z možných riešení sú aj prísnejšia kategorizácia, či odmietnutie degresívnej marže. Realitou by sa však podľa Pažitného mali opäť stať aj poplatky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Ich zavedenie je však podľa analytika treba vnímať v kontexte ďalších opatrení, najmä zavedenia ochranného limitu spoluúčasti. Ten by pacientom zabezpečoval, že z vlastného vrecka vynaložia na zdravotnícku starostlivosť iba určitú stanovenú sumu. Všetky platby nad ňu by hradila zdravotná poisťovňa. Takýto systém funguje napríklad v Českej republike, kde je limit na úrovni 5 tis. CZK ročne. Podľa Szalaya by výška limitu u nás bola vecou politickej dohody, navrhujú však 240 eur ročne.

HPI však krízu vníma aj ako nástroj na presadenie systémových zmien. Za také označil inštitút transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti a ich následné oddlženie. Za dôležité považuje aj zavedenie diagnostických a liečebných protokolov, ktoré by mali štandardizovať kvalitu poskytovanej starostlivosti a zavedenie sporivých zdravotných účtov. Významný posunom by bolo aj zavedenie odvodovej neutrality. Zdravotníctvu by však podľa inštitútu pomohlo aj zrušenie limitov pre nadčasy zdravotníkov, či zlúčenie oboch štátnych poisťovní. Ďalšími opatreniami sú vydanie vykonávajúceho predpisu v súvislosti s čakacími zoznamami, ako aj generická preskripcia. Na základe nej by lekár pacientovi nepredpísal konkrétny liek, ale iba účinnú látku. Lekárnik by mu potom poskytol najlacnejší liek obsahujúci daná liečivo. Na presadenie protikízových opatrení zároveň žiada vytvoriť Zdravotnícku republikovú antikrízovú komisiu.
SITA