Horúčavy spôsobujú úpal a kolapsy, takto sa dá brániť

Ilustračné foto, zdroj: favim.comIlustračné foto: SITA/Viktor ZamborskýBRATISLAVA 6. augusta (WEBNOVINY) – Jedným z rizík, ktoré počas horúčav a počas leta hrozia najmä deťom, je úpal, ktorý vzniká intenzívnym slnečným žiarením na hlavu a zátylok.


Prejavuje sa zvýšenou teplotou, bolesťami hlavy, povrchným a zrýchleným dýchaním, rýchlym pulzom a nevoľnosťou.

Ako pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) Lenka Skalická, „rodičia by mali na to myslieť a kontrolovať, aby deti počas horúcich dní nosili ľahký, svetlý, vzdušný odev, pokrývku hlavy, kvalitné slnečné okuliare a používali krémy proti UV žiareniu s vysokým ochranným faktorom.“

Deti by sa medzi 11:00 až 15:00 nemali vystavovať slnečnému žiareniu.

Stravovanie detí by sa podľa Skalickej malo riadiť viacerými zásadami.

„Deti by nemali jesť napríklad mäkké salámy, majonézové šaláty, niektoré mliečne produkty, cukrárenské výrobky a dokonca ani zmrzlinu,“ poznamenala. Tieto potraviny sa môžu podľa nej ľahko pokaziť.


Dôležitý je pitný režim

Mimoriadne dôležité je v týchto horúčavách aj pre deti dodržiavať pitný režim.

Na uhasenie smädu je vhodná voda, minerálne vody a nesladené ovocné čaje.

Leto evokuje pohodu a pekné počasie s predstavou slnečných lúčov, vody a oddychu, ale prináša aj niektoré riziká, ktoré hrozia najmä deťom. "Je potrebné o nich vedieť, aby sme sa vyvarovali nepríjemností,“ uzavrela Skalická.

Dospelý človek by mal počas dňa, keď sú veľké horúčavy, vypiť najmenej tri litre vody, pričom nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu vhodné nie sú.

Ideálna je obyčajná voda. „Potreba piť rastie nielen v závislosti od vonkajšej teploty, ale aj od telesnej aktivity a zdravotného stavu,“ informovala Skalická s tým, že najmä u detí treba dbať na to, aby pili pred fyzickou námahou i počas nej a po nej.


Ľahká strava a pobyt v tieni

Ilustračné foto, zdroj: blogspot.comStarší a chronicky chorí ľudia by mali na minimum obmedziť aktivity a z domova vychádzať len ráno a večer, pokiaľ to je možné.

Strava má byť podľa Skalickej ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou, súčasne však musí poskytovať dostatok výživných látok.

„Ľudia by mali jesť dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín, menej jedál a potravín bohatých na tuky a jednoduché sacharidy.“


Opaľovať sa je vhodné len ráno alebo neskôr popoludní, pri pobyte pri vode sa treba od 10:00 do 16:00 zdržiavať v tieni. Treba však podľa nej vždy používať kvalitné krémy s vysokým ochranným UV faktorom.


Horúčavy komplikujú prácu

Ilustračné foto: SITA/Jozef JakubčoNa pracoviskách by mal zamestnávateľ po dohode so zamestnancami prijať viaceré opatrenia.

„Zamestnanci by mali mať možnosť sa osprchovať chladnou vodou, okná by mali byť zatienené, vhodné je využitie ventilátorov, ak je to možné, využívať tiež klimatizáciu,“ vysvetlila Skalická.

V domácnostiach je potrebné zabrániť prenikaniu priamych slnečných lúčov dnu. Potrebné je podľa jej slov zabezpečiť vetranie, ventilátor však treba nasmerovať tak, aby sa nežiaduco priamo neochladzovalo telo.

Extrémne vysoké až tropické teploty prinášajú rad zdravotných rizík, ktoré môžu spôsobovať vážne kolapsové stavy. Za istých podmienok vedú až k prípadným úmrtiam osôb chorých najmä na kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak, termoregulácie a závažné hormonálne ochorenia.

„Záťaž teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únave a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním,“ uzavrela Skalická.