Horná Nitra: O budúcom zdroji tepla sa musí rozhodnúť tento rok

O budúcom zdroji vykurovania teplom Prievidze, Novák a Zemianskych Kostolian sa ešte nerozhodlo. Pre dodávku tepla pre mestá a obce na hornej Nitre existujú viaceré alternatívy. Otázku by však mali zodpovedné orgány vyriešiť ešte tento rok, keďže Elektráreň Nováky (ENO) končí s výrobou elektriny z domáceho uhlia koncom roka 2023. Odznelo to v stredu na diskusii k otázke vykurovania regiónu v Prievidzi.

Pre budúce vykurovanie existujú dva projekty a jedna vízia. Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) počítajú s využitím areálu bane Cigeľ. Teplo chcú pre Prievidzu vyrábať i z biomasy či geotermálnej energie a sčasti z plynu od Slovenských elektrární (SE), prípadne vybudovať vlastný systém vykurovania pre Prievidzské tepelné hospodárstvo. SE chcú riešiť dodávky tepla kombináciou biomasovej a plynovej kotolne podporenej malým motorom na výrobu elektriny pre vlastnú spotrebu. Náklady odhadli na 14 až 18 miliónov eur. Druhou etapou projektu SE by malo byť vytvorenie centra obehového hospodárstva.

"Bude to kontinuálne pokračovanie v dodávke tepla tak, ako doteraz. Chceme zachovať kontinuitu. Máme projekt pripravený, sme pripravení ho realizovať, už len čakáme na isté povolenie z vyšších miest. Aby sa rozhodlo, ktorý projekt môže ísť ďalej, aby sme stihli v roku 2024 dodávať teplo, pretože súčasná technológia je ekonomicky a ekologicky nepoužiteľná," uviedol Karol Kažimír, vedúci rozvoja SE. V tejto súvislosti vyhlásil, že elektrárne vedia po roku 2024 znížiť cenu tepla.

"Po roku 2023 príde k prudkému poklesu odberu tepla. Priemysel signalizuje, že toto teplo nebude odoberať. Príde sa o odberateľov Porfix, HBP, takisto aj Vojenský opravárenský podnik alebo vojaci zo Zemianskych Kostolian. Skladba odberu klesne až o 40 percent v rámci celého regiónu, z výkonu 90 megawattov až na 60 megawattov. Konkrétne v oblasti Novák je to pokles až cez 90 percent," upozornil Rastislav Januščák z HBP.

Celý projekt elektrární na plynovej báze tak podľa neho začína byť veľmi rizikovým, a to pre navýšenie strát na 15 kilometrov vzdialenom privádzači, ktorý bude tlačiť teplo len do Prievidze. "Dnes sú na úrovni 12 až 14 percent a budú až do 25 percent," tvrdí. HBP preto podľa Januščáka navrhujú spoluprácu s tým, že využijú zdroje spoločnosti do doby, kým SE nevybudujú spaľovňu.

Otáznou zostáva spolupráca elektrární s HBP. "Zatiaľ sme nenašli spoločnú reč, pretože podľa našich výpočtov ich príspevok do celkovej bilancie má negatívny vplyv na cenu tepla. My predpokladáme, že teplo, ktoré nám čiastkovo v určitom čase roka a určitom čase zaťaženia dajú, aj s vynútenými investíciami, aj s určitým iným dispečovaním tepla, spôsobí nárast ceny tepla," argumentoval Kažimír.

"Každá dodávka tepla je obchodná záležitosť. Sú tu na to nezávislí odborníci, ktorí nie sú zaťažení obchodnými záležitosťami. Mali by túto vec racionálne posúdiť a povedať, čo je najlepšie do budúcnosti," reagoval Januščák.

Poradnému orgánu JASPERS predložili svoj zámer zatiaľ len Slovenské elektrárne, tie už začali s povoľovacím konaním. HBP chcú projekt predložiť v júli. "Definitívne stanovisko musí padnúť v tomto roku. Očakávame stanovisko od komisie JASPERS, v druhom kroku musí mesto Prievidza prispôsobiť tepelno-energetickú koncepciu, ktorú majú zastaranú. Musia sa uzrozumiť s niektorým návrhom alebo prísť s vlastným riešením. Ak to bude riešenie, ktoré bude objemovo vyššie, bude potrebné, aby sa k tomu vyjadrilo aj ministerstvo hospodárstva v súlade s energetickou koncepciou Slovenska," doplnil štátny tajomník MH SR Karol Galek.

Nič podľa neho nebráni tomu, aby si mesto Prievidza spravilo výberové konanie na dodávateľa tepla, pričom rozhodujúcim kritériom by bola najnižšia cena, alebo ministerstvo spravilo aukciu na kombinovanú výrobu tepla a elektriny. "Opäť by sa tu súťažila cena elektriny a teplo by bolo vedľajší produkt, keďže hovoríme o účinnej výrobe elektriny a tepla," dodal.