Homo technicus : sčasti človek, sčasti robot

Dnes je už celkom bežné mať kontaktné šošovky,  umelé zuby či kĺby, implantované vlasy alebo silikónové prsia. Ale to je len začiatok premeny, ktorú sme my, ľudia, začali uskutočňovať sami na sebe. Je takmer isté, že homo sapiens vďaka rýchlemu vývoju techniky, genetiky a medicíny opustí 21. storočie už ako homo technicus  - sčasti  človek a sčasti robot.
Veď aj za prudké zvyšovanie priemerného IQ zo 100 na 120 v posledných štyroch desaťročiach pravdepodobne vďačíme práci s počítačmi. To však neznamená, že sme ako ľudstvo múdrejší, skôr naopak.

Umelé je dobré
Radi sa obklopujeme plastovými kvetmi a ihličnatými stromami takmer na nerozoznanie od živých. Pohybujeme sa v umelo osvetlených klimatizovaných labyrintoch s vodou zurčiacou z fontán a dlhú chvíľu v mestských zápchach si krátime telefonovaním s priateľmi a rodinnými príslušníkmi, ktorých sme pre pracovnú zaneprázdnenosť už dlho nevideli. Toto je podoba homo sapiensa, s ktorou vstúpil do nového tisícročia. Čo ju bude ďalej formovať?
Vízia nášho smerovania je v niečom optimistická a v inom desivá. Vedecké objavy a pokroky však nemôžu nechať na pochybách ani tých najväčších skeptikov.
Švédski vedci už skonštruovali roboty schopné operovať a uskutočňovať rozmanité funkcie vnútri ľudského tela. Vedci z Illinois úspešne implantovali silikónový mikročip za očné pozadie, ktorý môže pomôcť ľuďom strácajúcim zrak. Vďaka čipom implantovaným ľuďom pod kožu pokračuje aj výskum ľudských nervových signálov a zdá sa, že počítače sa čoskoro stanú súčasťou nášho oblečenia.
Aké palivo však bude poháňať neviditeľné stroje putujúce našimi žilami? Mechanický pohon pre ne by bol príliš veľký. Aj tu sa potvrdzuje, že všetko zlé je na niečo dobré. Odborníci si vzali na pomoc baktérie veľké asi jeden mikrometer. Enzým ATP, pomocou ktorého si mnohé mikróby vyrábajú energiu, sa dajú zapriahnuť do stroja a byť pohonnou látkou nanomotorky.
Veľké zmeny možno očakávať aj v našom životnom prostredí. Predstavte si domov s „inteligentnými“ stenami, ktoré vnímajú prostredie v izbe a hlásia jeho zmeny, digitálnu kameru dosť citlivú na prácu v tme, či oblečenie, ktoré dokáže premieňať slnečnú energiu na elektrinu. Vedci z Univerzity v Toronte vyvinuli infračervený citlivý materiál, ktorý to môže v krátkom čase umožniť zrealizovať.
Bioinžinier prof. Alan Goldstein, riaditeľ výskumu biomedických materiálov a vedy na Alfredovej Univerzite v New Yorku, predpokladá, že ľudia prejdu veľkou premenou.
„Homo technicus už nebude vyzerať ako my, rodiť ako my, stravovať sa ako my, ani mať potreby ako my. Bude sčasti človekom, sčasti robotom - kiborgom,“ zdôrazňuje. Skončí na tomto mieste aj Darwinov vek ľudskej evolúcie?

Prenos myšlienok
Predpokladá sa, že už v priebehu jedného až dvoch desaťročí vedci vyvinú nové ľudské orgány alebo ich časti a nielen vnútro človeka, ale aj celá spoločnosť sa úplne zmenia. Profesor John Weckert, jeden z prvých austrálskych vedcov zaoberajúcich sa nanotechnológiami, kladie otázku, či budú ľudia šťastní v spoločnosti, v ktorej vďaka predĺžujúcemu sa ľudskému veku budú dominovať starí ľudia. Veď budú mať nielen pre nás celkom nepredstaviteľné životné skúsenosti, ale aj prekážky.
Od prenosu biologických informácií nebude ďaleko ani k prenosu myšlienok. Stratia sa úplne hranice medzi vnútorným a vonkajším svetom? Budú ešte existovať ľudské kategórie ako „ja“ či „my“, „moje“ a „tvoje“? Okrem internetu možno budeme môcť siahnuť aj po neviditeľnej sieti vlastných vedomostí, pretože citlivé senzory budú zaznamenávať aj databázu poznatkov z mozgov cudzích ľudí, či zachytávať práve sa šíriacu tematicky vhodnú myšlienku. Akou mentálnou premenou prejde človek? Bude ešte vôbec človekom?
Profesor Goldstein varuje ľudstvo pred mocou techniky a vyzýva nás na diskusiu o etických otázkach nastávajúceho vývoja: „Keď bude na svete homo technicus, bude už neskoro. S kiborgom predsa nemôžeme viesť bioetické debaty!“

Nanoroboty budú schopné dopraviť liek priamo na choré tkanivo v tele.

Človek budúcnosti očami RNDr. Ľubice Lacinovej, DrSc., z Inštitútu molekulárnej fyziológie a genetiky
Lekára sotva niekto nahradí
- Pokroky v medicíne, podporované objavmi molekulárnej biológie a genetiky, zaiste umožnia oveľa účinnejšie liečebné postupy a azda dokážu aj spomaliť starnutie. V horizonte sto rokov môže prísť aj k ich spojeniu s technikou. Biológia aj medicína však podľa mňa zostanú tzv. mokrými vedami, odbormi, ktoré pracujú s neurčitosťou spôsobenou neopakovateľnosťou ich objektov. Nie sú na svete dve dokonale identické experimentálne myši, tým skôr nie sú na svete dvaja rovnakí pacienti. Aj preto lekára sotva nahradí počítačový expertný systém, i keď mu zaiste v mnohom bude nápomocný.

zdroj a foto internet
Galina Lišháková