Holandsko previezlo v tajnosti z New Yorku časť zlatého pokladu

Viedeň/Haag/Berlín/Kyjev/Zürich 22. novembra (TASR) - Holanďania v úplnej tajnosti previezli z trezorov Federálnej rezervnej banky v New Yorku do Haagu 122,5 tony zo svojich zlatých rezerv. Informuje o tom portál rakúskeho denníka Die Presse.


O operácii, ktorá sa uskutočnila v uplynulých mesiacoch, vydala v piatok (21. 11.) komuniké holandská centrálna banka. Zlaté rezervy Holandska sú 612,5 tony, ale pred začiatkom jeho sťahovania ho mali Holanďania "doma" len 70 ton. V USA ho skladovali 312 ton, v Kanade 122,5 tony a v Londýne 110 ton.

Centrálna banka ďalej uviedla, že jej operácia bola v súlade s politikou iných centrálnych bánk, ktoré tak isto sťahujú zlato do svojich trezorov. Jedným cieľov opatrenia je rovnomernejším "rozdelením zlatého pokladu posilniť dôveru obyvateľstva".

Zo zahraničia sťahuje zlaté rezervy do Nemecka aj jeho centrálna banka. Z New Yorku a Paríža plánuje v nasledujúcich rokoch previezť do svojich trezorov 674 ton zlata. V roku 2020 by mala mať vo Frankfurte nad Mohanom pod svojou kontrolou polovicu nemeckého zlatého pokladu. Nemecko disponuje po Spojených štátoch druhým najväčším zlatým pokladom na svete.

V nedeľu 30. novembra sa na podnet iniciatívy Zachráňte naše švajčiarske zlato uskutoční referendum, ktoré v prípade víťazstva prinúti centrálnu banku, ŠNB, aby zo zahraničia repatriovala zlaté rezervy krajiny. Experti predpokladajú, že jeho sťahovanie by mohlo vyvolať na svetovom finančnom trhu zemetrasenie.

Asi päť miliónov oprávnených účastníkov referenda má rozhodnúť, že ŠNB musí zvýšiť podiel zlata na svojich celkových aktívach na 20 %, teraz je ich podiel nižší ako 7 % , a v budúcnosti nebude môcť predávať nič zo zlatého pokladu krajiny.

Vo Švajčiarsku pripadá na 1000 obyvateľov 130 kg zlata, čo je najviac na obyvateľa na svete.

Lukas Reimann, jeden z iniciátorov referende, uviedol, že zlato zostáva "základom každej stabilnej meny". Podľa neho sú USA a EÚ rozhodnuté znehodnotiť dolár a euro, čo ohrozuje aj švajčiarsky frank. Tvrdí, že "čím väčšie je riziko, tým dôležitejšie sú dostatočné núdzové rezervy zlata".

Koncom októbra sa v prieskume spoločnosti Ústavu GFS vyslovilo 44 % respondentov, ktorí pôjdu hlasovať, za podporu iniciatívy, 39 % ju odmietalo.

Prezident ŠNB Thomas Jordan v televízii povedal, že zámer referenda je síce dobrý, ale "spočíva na zásadnej chybe". Centrálna banka by takým zlatým bremenom stratila dostatočnú pružnosť a v prípade novej finančnej krízy by nemohla na situáciu vhodne reagovať.

ŠNB má 20 % (1040 ton) štátneho pokladu v trezoroch v Londýne a 30 % v kanadskej centrálnej banke.

Švajčiarske referendum vyvolalo znepokojenie aj v Spojených štátoch. Mnohí experti sa obávajú, že jeho úspech zatrasie svetovým trhom zo žltým kovom.

Opačným smerom ide zlato z Ukrajiny. Podľa informácií Medzinárodného menového fondu Kyjev v dôsledku pokračujúcej krízy v posledných mesiacoch predal 14 ton zlata a zostalo mu ich k dispozícii ešte 26 ton.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR