Hodnoty spred 60 rokov sú aktuálne aj dnes

BRATISLAVA 6. apríla (WN/PR) - Presne pred 60 rokmi bola podpisom Washingtonskej zmluvy vytvorená Severoatlantická aliancia. Dvanásť zakladajúcich štátov týmto krokom vytvorilo organizáciu, ktorej prvoradým cieľom bolo chrániť hodnoty, na ktorých spočíva západná civilizácia. Demokratické zriadenie, ľudské práva a občianske slobody sa stali novou nádejou pre vojnami zmietaný európsky kontinent.


Krajiny, ktoré ich prijali sa však vo vtedajšom svete, rozdelenom na dva tábory, nemohli cítiť bezpečne. V záujme uchovania týchto nadčasových hodnôt bolo pred 60 rokmi potrebné odradiť vtedajší Sovietsky zväz od akéhokoľvek vojenského dobrodružstva v transatlantickom regióne. Dumasovské motto „jeden za všetkých, všetci za jedného“ sa preto zhmotnilo v piatom článku zmluvy, podľa ktorého sa ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým štátom v Európe alebo v Severnej Amerike považuje „za útok namierený proti všetkým stranám“.

Počas štyroch desaťročí Studenej vojny Aliancia predstavovala pre západoeurópske krajiny jedinú reálnu možnosť, ako sa chrániť pred nesmiernou vojenskou silou Sovietskeho zväzu: „NATO zabránilo expanzii komunizmu, ktorý zničil tradičné hodnoty a preťal kontinuitu prirodzeného vývoja v mnohých krajinách strednej a východnej Európy,“ uviedol prezident Slovenskej atlantickej komisie (SAC), Rastislav Káčer.

Dnešný svet núti organizáciu, aby v záujme napĺňania svojho poslania, ktorým je ochrana jej členov a hodnôt, na ktorých bola vybudovaná, znovu prehodnotila situáciu a stanovila spôsoby, ako riešiť problémy. „Tohtotýždňový samit oslavujúci 60-te výročie NATO je príležitosťou zagratulovať si, ale nesmie ostať len pri šampanskom. Aliancia sa nedožila toľkých rokov tým, že oslavovala minulosť, ale že pripravovala svojich členov na ochranu proti budúcim hrozbám,“ povedal v tejto súvislosti Tomáš Valášek (SAC).

Generálny tajomník Jaap de Hoop Scheffer počas štvrtkového vystúpenia na Fóre mladých v Štrasburgu vyslovil presvedčenie, že témy ako energetika, kyberterorizmus, či bezpečnostné implikácie klimatických zmien si vyžadujú, aby sa o nich diskutovalo aj na pôde NATO. Podľa Valáška stojí NATO pred otázkou, „ako zareagovať na výzvy z Ruska, ktoré za ostatné roky viackrát použilo plyn a ropu ako nástroje politického tlaku a ktoré bolo za elektronickým útokom na počítačové systémy v Estónsku“.

Aliancia by podľa neho mala využiť obdobie po samite na otvorenú diskusiu o tom, „aké má Rusko ciele a ako čo najlepšie zaistiť bezpečnosť členských krajín voči rizikám, ktoré jeho ciele pre Európu predstavujú“. Ako dodal, „výsledkom by malo byť posilnenie obranných kapacít aliancie – NATO by malo pripraviť plány na prípadnú vojenskú obranu východných častí aliancie a v spolupráci s EÚ posilniť ochranu proti „mäkkým hrozbám“, ako internetové útoky, či odoprenie dodávok ropy a plynu.“

Moskva je teda aj po 60 rokoch od vzniku NATO mimoriadne dôležitou témou, avšak na rozdiel od obdobia bipolárneho sveta nie je vnímaná ako nepriateľ. Je potrebné „pracovať na tom, aby Rusko nemalo pocit izolácie a obklopenia nepriateľskými silami. Ale zároveň by mali byť Európa a USA zdravo skeptickí voči vlastnej schopnosti zmeniť správanie Ruska, ktoré je formované hlavne vnútropolitickými silami,“ dodáva k téme rusko-západných vzťahov Valášek. Podľa generálneho tajomníka NATO majú obe strany záujem na tom, aby identifikovali oblasti, v ktorých môžu spolupracovať.

Najvýznamnejšou témou samitu je misia v Afganistane. Napriek veľkému úsiliu sa Aliancii nedarí vojnu s Talibanom vyhrať a Spojené štáty budú prostredníctvom svojho prvého občana počas samitu apelovať na európskych partnerov, aby k úspechu operácie prispeli väčším počtom vojakov. Generálny tajomník NATO, Jaap de Hoop Scheffer, verí, že NATO musí v Afganistane uspieť, pretože výsledok tejto misie ovplyvní vnímanie Aliancie zvyškom sveta. Ako sa však k tejto výzve postaví Európa v čase krízy je otázne. To, aká bude odpoveď, však môže naznačiť práve dnešný samit.

Okrem diskusie o týchto témach sa od neho očakáva ešte niečo navyše. Lídri 28 členských štátov na ňom pravdepodobne dajú „zelenú“ procesu tvorby novej Strategickej koncepcie, ktorá bude efektívnou odpoveďou na riziká, ktoré pred nami stoja a ktoré bude v nasledujúcich rokoch potrebné riešiť. „Strategická koncepcia je už zastaraná. Bola prijatá v roku 1999, teda pred teroristickými útokmi v Spojených štátoch. Aliancia sa musí prispôsobiť dynamicky sa vyvíjajúcemu prostrediu a preto potrebuje novú Strategickú koncepciu ako soľ,“ uviedol generálny tajomník Slovenskej atlantickej komisie, Róbert Vass. Samitu okrem jeho praktického významu prikladá aj symbolický význam. „Symbolické je už len miesto jeho konania. To, že je to na hraniciach Francúzska a Nemecka, ktoré v minulosti proti sebe o toto územie viedli vojny, zvýrazňuje symboliku NATO. Aliancia spája národy pre jeden spoločný cieľ, ktorým je ochrana civilizačných hodnôt. Nie je to len obranná organizácia, hoci v tomto smere zohrala významnú úlohu.“

Slovenská atlantická komisia, 4.4.2009