Hodnotenie krasokorčuliarov sa po škandále v Salt Lake City zmenilo

Bratislava 19. novembra (TASR) - Krasokorčuliarski rozhodcovia môžu v novom systéme hodnotenia Medzinárodnej korčuliarskej únie (ISU) dosiahnuť diametrálne kvalitnejšiu mieru objektivity ako tomu bolo pred rokom 2004. Po pamätnom škandále na ZOH 2002 v Salt Lake City v súťaži športových dvojíc ISU adoptovala nový hodnotiaci systém (CoP - Code of Points), ktorý aj vďaka moderným technológiám už neumožňuje také kontroverzie ako jeho predchodca, tzv. "starý šestkový systém".


Podľa renomovaného medzinárodného rozhodcu Igora Prokopa dnes v krasokorčuľovaní nie je možné, aby jeden arbiter subjektívnym hodnotením mohol negatívne ovplyvniť celkový výsledok športovca. "Myslím si, že rozhodovanie napríklad v hokeji alebo vo futbale je omnoho subjektívnejšie než v krasokorčuľovaní. Napríklad vo futbale jeden rozhodca v 'správnom' momente zapískaním jedenástky alebo vylúčením môže ovplyvniť celkový výsledok zápasu. Alebo jeden sudca rozhodne o výsledku súdneho procesu a iný úplne naopak. To v krasokorčuľovaní nie je možné," povedal v rozhovore pre TASR muž, ktorý ako hlavný rozhodca ISU pracuje od roku 1996 a od roku 2004 pôsobí ako člen komisie OAC (Officials Assessment Commission) ISU, ktorá hodnotí činnosť rozhodcov na majstrovstvách ISU, ZOH, a súťažiach ISU GP.

"Šestkový systém" bol oveľa komplikovanejší a mal svoje limity. "Starý systém bol oveľa náročnejší na rozhodcu, ktorý musel analyzovať výkon pretekára a potom syntetizovať výsledok do púhych 2 známok, a to ešte zhora limitovaných do 6,0 a odstupňovaných v kroku 0,1. Čiže mal teoreticky k dispozícii len 60 možností v prvej známke a 60 v druhej, prakticky to však bolo oveľa menej. Kým sa jazdili povinné cviky, tie sa hodnotili len jednou známkou.

Súčet známok určoval umiestnenie pretekára i každého jednotlivého pretekára a na základe väčšinového algoritmu sa potom určilo celkové umiestnenie. To zvlášť pri veľkých súťažiach s veľkým počtom súťažiacich spôsobovalo rozhodcom problémy s miestom, bolo potrebné si 'rezervovať' číselné miesto pre ďalších pretekárov a často známky neodrážali skutočný výkon, pretože rozhodca sa len snažil nimi umiestniť pretekára vo svojom poradí. Tých nevýhod starého systému oproti novému bolo viac, najmä však neodrážal dostatočne výkonnostné rozdiely medzi jednotlivými pretekármi v krátkom programe ako aj vo voľnej jazde a potom ani v ich súčte," vysvetlil.

Podľa Prokopa, ktorý rozhodoval aj na ZOH 1992 v Albertville, ZOH 2006 v Turíne i ZOH 2010 vo Vancouveri bola motiváciou zavedenia nového systému najmä potreba presnejšieho, exaktnejšieho hodnotenia na základe presnejšie definovaných kritérií a tým objektivizácia rozhodovania a eliminovanie nevýhod starého systému: "Nový systém je presnejší, taxatívnejší. Nový systém poskytuje oveľa viac informácií pre analýzu výkonu pretekára, každý technický element a každý programový komponent pridáva do celkového súčtu svoju hodnotu. Krasokorčuliar presne vidí, koľko bodov dostal za každý technický element a programový komponent, či mu bol element uznaný v plnej hodnote, v akej úrovni obtiažnosti a v akej kvalite predvedenia a od ktorého rozhodcu, čiže aj rozhodovanie je oveľa transparentnejšie. Tak dostáva priamu spätnú väzbu o svojom výkone. Tiež sa do značnej miery eliminovali rôzne špekulatívne diskusie o hodnotení elementov a výkonu celkovo a zvýšila zodpovednosť každého rozhodcu. Samozrejme aj nový systém sa v priebehu času vyvíjal a vylepšoval do dnešnej podoby. V najbližšej budúcnosti sa napríklad bude na súťaži ISU Challenge Series – Tallin Trophy testovať použitie rozšírenej škály Stupňa (kvality) predvedenia elementu (GOE- Grade of Execution) v škále od -5 do +5 (11 stupňov) namiesto v súčasnosti používanej škály od -3 do +3 (7 stupňov). Vo vzdialenejšom horizonte sa uvažuje a pripravuje návrh úplne inej štruktúry krasokorčuliarskych súťaží, aby tieto boli atraktívnejšie pre divákov."



Škandál v Salt Lake City, kde francúzska rozhodkyňa Marie-Reine Le Gougneová najprv priznala a následne poprela úmyselné ovplyvnenie, mal pri zavedení nového systému výrazný podiel: "Je zrejmé, že tento škandál urýchlil vypracovanie a zavedenie nového systému hodnotenia zo strany ISU. Ja som na tejto olympiáde nebol, takže som ho mohol vnímať len sprostredkovane ako ktokoľvek iný prostredníctvom médií. Vyšetrovanie neskôr ukázalo, že naozaj išlo o zlyhanie ľudského faktora a porušenie fair play, z čoho som bol prirodzene sklamaný, keďže išlo aj o vysoko postavených funkcionárov národnej federácie. Usvedčení aktéri tohto škandálu boli však potrestaní, sankcionovaní a suspendovaní."

Slovák, ktorý bol vo Vancouveri hlavným rozhodcom v súťaži mužov, ekvivalentu finále futbalových MS, si nepamätá, že by bol svedkom nejakého preukázaného unfair ovplyvňovania výsledkov. "Podľa toho, čo sa myslí pod 'ovplyvňovaním výsledku'. Každý rozhodca predsa svojím rozhodnutím nejako ovplyvňuje, resp. skôr sa podieľa na výsledku, dôležité je, aby sa tak dialo výhradne na základe predvedeného výkonu, znalostí a schopností rozhodcov a objektívneho rozhodovania v duchu fair-play. Samozrejme, chyby sa môžu vyskytnúť, aj rozhodcovia sú napokon len ľudia a nemusia vždy všetko detailne postrehnúť, obzvlášť ak majú vyhodnotiť množstvo definovaných kritérií. Len pri voľnej jazde seniorov (na majstrovstvách ISU obyčajne 24 pretekárov-pozn.) rozhodca musí udeliť vo veľmi krátkom čase 18 hodnotiacich ˇznámok' čiže celkom len za túto časť súťaže 432 'známok'.

Treba si tiež uvedomiť, že v krasokorčuľovaní na vrcholných podujatiach je 9 rozhodcov a či nový tak aj starý systém, neumožňoval jednému rozhodcovi nejako významne ovplyvniť výsledok. Častokrát sa hovorí, že rozhodovanie v krasokorčuľovaní je subjektívne. Áno, do istej miery je, no v technických elementoch už len v malom rozsahu a v oblasti programových komponentoch ešte stále trochu viac, no napr. 9 subjektívnych rozhodnutí dá na základe použitých matematických algoritmov s vysokou mierou pravdepodobnosti celkom objektívne celkové rozhodnutie a výsledok. Jedinou možnosťou je, že nadpolovičná väčšina rozhodcov by sa dohovorila na tzv. blokovom rozhodovaní. To je však skoro nemožné, pretože každá krajina je v paneli zastúpená len jedným rozhodcom. Ale to je vždy problém exaktne nemerateľných hodnôt a hodnotiacich porôt. A dokázať úmysel je tiež veľmi ťažké."



Kľúčovú úlohu pri terajšom hodnotiacom modeli zohráva moderná technológia. "Bez pomoci výpočtovej techniky by zavedenie nového systému bolo prakticky nemožné. Manuálny zber údajov a ich spracovanie by bolo veľmi prácne a tým aj časovo náročné, a teda nemysliteľné a neakceptovateľné. Veľmi dôležitým prvkom najmä pre identifikáciu elementov a ich obtiažnosti je video záznam, ktorý je okamžite po skončení jazdy pretekára k dispozícii najmä technickému panelu, ktorý má možnosť i spomaleného záznamu, ale aj rozhodcom. ISU investovalo nemalé prostriedky pre zavedenie systému na svojich hlavných súťažiach, ale aj na podporu systému v každej svojej národnej federácii. Využívanie videozáznamu pri rozhodovaní bolo v krasokorčuľovaní omnoho skôr než napr. v hokeji alebo futbale. Zaznamenáva sa aj celá hlasová komunikácia technického panelu, dáta operátora a videooperátora," objasnil a na otázku, či "ovplyvnenie" je v modernej ére technológií ešte vôbec možné, odpovedal: "Máločo sa dá celkom vylúčiť, ale tie možnosti na to sa podstatne eliminovali. Je možné usvedčiť rozhodcu z niektorých chýb, ale nie je také ľahké usvedčiť ho aj z úmyslu. Ale aj chyby rozhodcu môžu byť sankcionované. ISU monitoruje činnosť rozhodcov na najdôležitejších súťažiach. Členovia komisie OAC dostávajú výstup z počítača, ktorý na základe stanoveného algoritmu identifikuje odchýlky hodnotenia jednotlivých rozhodcov, ktoré presahujú definovaný matematicky akceptovateľný rozsah. Členovia komisie OAC potom takéto hodnotenia analyzujú a vyjadrujú sa, či hodnotenie je akceptovateľné napriek identifikovanej odchýlke a prípadne navrhujú sankciu. Tú potom musí schváliť aj príslušná technická komisia ISU. Som presvedčený, že každý rozhodca si dobre premyslí, či svojím unfair rozhodovaním pôjde do rizika sankcií, ktorými môže byť aj strata oprávnenia, resp. licencie."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR