Hodina pravdy pre Kjótsky protokol

  Zároveň počas dvoch týždňov budú rokovať delegácie z krajín, ktoré protokol ratifikovali (tzv. MOP-1). Celkom na pozvanie OSN prichádza do Montrealu asi 10 000 účastníkov svetovej klimatickej konferencie, aby sa poradili, či sa dá protokol zachrániť a presadiť následnú dohodu po roku 2012.

V centre pozornosti sú prvýkrát technické možnosti spojené so zachytávaním a uskladňovaním skleníkového plynu - oxidu uhličitého (CO2). Diskusie vyvolala predovšetkým skutočnosť, že USA sa spolu s Indiou, Čínou, Japonskom, Juhokórejskou republikou a s Austráliou v lete separátne dohodli na zneškodňovaní emisií skleníkových plynov pomocou technických inovácií, pričom šetrenie energiami je vedľajšie.
Napriek varovaniam klimatológov sa totiž nedarí dosiahnuť v období rokov 2008 až 2012 zníženie emisií skleníkových plynov o 5 % oproti stavu v roku 1990. Aj keď boli emisie v priemyslových krajinách v roku 2003 celkom o 5,9 % nižšie (1,08 miliardy ton CO2) ako v roku 1990, optimizmus nie je namieste. Započítali sa do toho aj krajiny bývalého východného bloku, kde výroba prudko klesla, a preto sa dočasne dostali pod stanovené limity Kjótskeho protokolu. Teraz sa však s ekonomickým zotavovaním táto tendencia obracia. Okrem toho zo západných krajín v roku 2003 splnili svoje ciele na obdobie 2008-2012 iba Francúzsko, Británia, Island a Švédsko, za-tiaľ čo ostatné zaostávajú. Napr. Kanada 24,2 %, Španielsko vyše 26 %. Nehovoriac už o USA, ktoré odmietli protokol ratifikovať a znečisťujú atmosféru až 40 % všetkých emisií skleníkových plynov - tie sú nad stanoveným indexom pre priemyslové krajiny o 20 %. Ak sa negatívny vývoj nezastaví, bude rast emisií v priemyslových krajinách v roku 2010 10,6 % (namiesto mínus 5 %), a bez štátov bývalého východného bloku dokonca plus 19,5 %, varujú odborníci.
Keďže sa nedarí emisie znižovať bez zníženia výroby, prichádzajú mnohé priemyslové krajiny s rôznymi návrhmi na uskladňovanie CO2 v podzemí. Napr. nemecký koncern Vattenfall na rok 2008 plánuje uviesť do prevádzky pilotné za-riadenie elektrárne v Niederlau-sitzi, kde chcú emisie CO2 zachytávať a pod vysokým tlakom skvapalňovať. Oxid uhličitý zmiešaný s vodou zmení v poréznej skale geneticky upravené baktérie s vodíkom na metán, ktorý sa dá opäť spaľovať. Veľké tankery zase môžu skvapalnený CO2 pumpovať do veľkých hĺbok v oceánoch, kde sa, buď rozpustí vo vode, alebo zostane v muldách na dne. Vedecké grémium OSN (IPCC) však vidí najväčší potenciál v ukladaní CO2 vo vyťažených baniach, či náleziskách ropy a zemného plynu - zmestilo by sa tam asi 2 000 gigaton, čo je viac ako sedemdesiatnásobok CO2, ktorý ľudstvo ročne vyprodukuje. 

(apl, NZZ, Spiegel)