Hlavným žalobcom pre vojnové zločiny UČK v Kosove bude Schwendiman

Priština 10. augusta (TASR) - David Schwendiman zo Spojených štátov bude hlavným žalobcom špeciálneho súdu pre vojnové zločiny niekdajších príslušníkov Kosovskej oslobodzovacej armády (UČK) z rokov 1998-2000. Informáciu priniesla dnes tlačová agentúra Kosovapress.


Predpoklady pre zriadenie spomínanej inštitúcie vytvoril schválením najskôr ústavných zmien a následne i zákona o spomínanom súde kosovský parlament v dňoch 3. a 4. augusta. Stalo sa tak napriek dlhotrvajúcim sporom medzi stúpencami a odporcami tohto kroku.

Schwendiman pôsobil už ako medzinárodný žalobca pri objasňovaní vojnových zločinov z bosnianskej vojny (1992-95). Od konca minulého roka je na čele osobitnej pracovnej skupiny Európskej únie, ktorej úlohou je skúmať podozrenia z vojnových zločinov bývalých členov UČK. Toto grémium nedávno informovalo, že disponuje dostatočnými dôkazmi pre takéto podozrenia, avšak mená žiadnych osôb v tejto súvislosti nezverejnilo.

V útvaroch UČK bojovalo svojho času značné množstvo predstaviteľov politickej elity Kosova súčasnosti. Popri iných vysokopostavených predstaviteľoch vládnych strán by sa podozrenia mohli týkať aj bývalého kosovského premiéra, súčasného šéfa tamojšej diplomacie a predpokladaného budúceho prezidenta Hashima Thaciho, ktorý však podobné obvinenia opakovane odmietol.

Európska osobitná vyšetrovacia pracovná skupina (SITF) vo vlaňajšej správe uviedla, že bývalí bojovníci UČK by mohli byť stíhaní za perzekúciu Srbov, Rómov, ako aj kosovských Albáncov, ktorí údajne spolupracovali so srbským režimom. Údajné zločiny zahŕňajú vraždy, únosy, nezákonné zadržiavanie či sexuálne násilie.

Skupinu Special Investigative Task Force zriadila Európska únia v roku 2011 po zverejnení správy niekdajšieho švajčiarskeho spravodajcu Rady Európy Dicka Martyho o údajnom obchodovaní s ľudskými orgánmi počas kosovskej vojny (1998-99) a krátko po nej. Marty vtedy okrem iného obvinil aj blízkych spolupracovníkov Hashima Thaciho. Podľa informácií, ktoré prenikli na verejnosť, sa vyšetrovateľom síce nepodarilo získať dôkazy o obchodovaní s orgánmi, zato však o iných vojnových zločinoch.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) 6. augusta privítalo rozhodnutie kosovského parlamentu vytvoriť predpoklady pre zriadenie spomínaného súdneho orgánu.

"Je to dôležitý krok správnym smerom a pozitívna reakcia na uznesenie parlamentného zhromaždenia nasledujúce po vyšetrovaní Dicka Martyho z roku 2011," uviedol spravodajca PZ RE pre situáciu v Kosove, španielsky poslanec Agustín Conde. Súčasne pripomenul slová predsedníčky PZ RE Anny Brasseurovej, podľa ktorej je rozhodnutie kosovského parlamentu "definitívnym krokom" k zmiereniu a naznačuje ochotu zodpovedných kosovských orgánov bojovať proti beztrestnosti a rešpektovať pravidlá právneho štátu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR