Hlavné mesto nesúhlasí so zákazom parkovania na chodníkoch

BRATISLAVA 4. mája (WEBNOVINY) - Hlavné mesto Bratislava nesúhlasí s návrhom zákona Ministerstva vnútra SR o pozemných komunikáciách, ktorého súčasťou je aj zákaz parkovania na chodníkoch. Vedenie mesta už v tejto súvislosti odovzdalo ministerstvu svoje oficiálne pripomienky. Okrem toho by sa mali kompetentní predstavitelia mesta stretnúť približne v polovici mája s predkladateľom návrhu na spoločnom rokovaní. "Koncepcia parkovania a parkovacej politiky na území Bratislavy je daná, potrebujeme vytvoriť legislatívny rámec. Na základe spolupráce so ZMOS-om a Slovenskou parkovacou asociáciou (SPA), od ktorých máme spätné väzby aj z iných miest a obcí Slovenska, sme písomne naformulovali pripomienky. Dúfame, že gro z nich bude zapracované do zákona," povedal pre agentúru SITA prvý námestník primátora Milan Cílek. O doplnenie o navrhované ustanovenia sa bude aj hlavné mesto snažiť prostredníctvom výborov a pozmeňujúcich návrhov. Podľa Cíleka by totiž práve tieto návrhy pomohli nielen Bratislave, ale aj ostatným mestám a obciam na Slovensku. Týka sa to napríklad aj oblasti priestupkov a prevádzkach na komunikáciách. Hlavné mesto napríklad navrhuje podľa vzoru niektorých veľkých nemeckých či rakúskych vytvorenie tzv. Zóny s regulovaným plateným parkovaním (Kurzparkzone). V takejto zóne by mohol vodič stáť len na vyznačených parkovacích miestach, zároveň musí splniť podmienky určené dopravnými značkami a zaplatením parkovného. Zónu by určovala každá obec po odsúhlasení Dopravnou políciou PZ. "Vodič by v takejto zóne mohol stáť maximálne jednu hodinu, parkovanie by bolo lacnejšie ako v podzemných garážach. V zóne by mohol stáť dlhšie iba v prípade, že by každú hodinu odbiehal a zaplatil. Za parkovanie sa jednoducho platí," vysvetlil Cílek. Mesto chce práve takýmito krokmi regulovať problémové parkovanie. V bratislavskom Starom Meste je značný problém s parkovaním, firmy so zakúpenými parkovacími boxmi bránia parkovaniu obyvateľom tejto mestskej časti. Problémy sú však aj s podzemnými parkoviskami nielen v centre mesta, ale aj v takých mestských častiach ako Nové Mesto či Ružinov. "Podzemné parkoviská, ktorú sú zadarmo, sú využívané. Platené sú však prázdne, ľudia parkujú na zákazoch a chodníkoch. Chápem však, že nie každý si dokáže zaplatiť podzemnú garáž. Všetci ľudia ale majú občianske právo na parkovanie pred alebo pod vlastným domom," povedal Cílek. Doplnil, že alternatívou by malo byť okrem takejto parkovacej politiky aj zlepšenie kvality a čistoty mestskej hromadnej dopravy. Okrem spomínanej Zóny s regulovaným parkovaním navrhuje mesto aj efektívnejšiu kontrolu a vymožiteľnosť pokút za priestupky, napríklad aj v prípade, že vodič nemá zaplatené parkovné alebo nedodržal maximálnu dobu parkovania. Doriešiť by sa mala tiež zodpovednosť za zaplatenie pokuty v prípade, že prevádzkovateľ nechce svedčiť voči blízkej osobe. V prípadnej novele Zákona o priestupkoch by sa mal zasa klasifikovať priestupok za nezaplatenie parkovného alebo za nedodržanie povolenej doby státia. Každý priestor na parkovanie by mal byť jasne označený dopravnou značkou. Uvedené návrhy zmien by mali pomôcť mestám a obciam lepšie regulovať parkovanie a zamedziť parkovaniu mimo plôch, ktoré sú prednostne určené pre chodcov, zeleň či iné aktivity. Potrebné je tiež riešenie dopravných značiek na križovatkách, zjednotenie spôsobu a farby zvýraznenia dopravných značiek, ustáliť vodorovné aj zvislé dopravné značky, ustáliť povinnosť umožniť výjazd MHD zo zastávky či ustáliť podmienky pre parkovanie cúvaním. S navrhovaným zákonom nesúhlasí ani najväčšia bratislavská mestská časť Petržalka. Tá má v súčasnosti približne 18-tisíc parkovacích miest, podľa výsledkov vykonanej pasportizácie jej chýba takmer 40-tisíc miest. Podľa starostu Milana Ftáčnika by zákon spôsobil veľké problémy a situácia by sa musela riešiť veľmi naliehavo. Problémom by bolo aj osadenie množstva značiek. "Keďže je v súčasnosti nedostatok verejných legálnych parkovacích miest, máme akýsi tichý stav, kedy tolerujeme v niektorých prípadoch státie na chodníkoch či trávnikoch. Ak sú však porušované dohodnuté podmienky, zasahuje polícia. Nepovažujeme to však za trvalý stav," uviedol pre agentúru SITA Ftáčnik. Podľa neho je nevyhnutné prechodné obdobie, okamžité prijatie zákona by spôsobilo kolaps nielen v Petržalke. "Pýtam sa, kde budú ľudia stáť? To nemôžu stáť vo svojej mestskej časti? Nechajú auto v Ružinove alebo v Biskupiciach?," uvažuje starosta. Riešením by malo byť budovanie parkovacích domov alebo vytváraním nových miest zjednosmernením ulíc. V prípade schválenia zákona by sa podľa neho malo pri osádzaní značiek finančne podieľať aj mesto. SITA