Hlasovanie do Kongresu ovplyvní budúce prezidentské voľby

BRATISLAVA 7. novembra (WEBNOVINY) - Voliči v Spojených štátoch v utorok rozhodnú o tom, či si väčšinu v Snemovni reprezentantov a v Senáte Kongresu udržia republikáni prezidenta Georgea W. Busha alebo ju získajú opoziční demokrati. Posledné prieskumy verejnej mienky dávajú väčšiu šancu demokratom. Ak by sa im podarilo ovládnuť obe komory parlamentu, Bushovi by to výrazne skomplikovalo situáciu po zvyšné dva roky, pretože by mu demokrati mohli blokovať prijímanie akýchkoľvek zákonov. Dnešné hlasovanie a povolebný vývoj ovplyvnia aj súboj o Bushovho nástupcu v roku 2008. Prvé volebné miestnosti sa otvorili v štátoch na východnom pobreží a ako poslední budú hlasovať voliči na Aljaške, kde sa volebné miestnosti zatvoria v stredu o šiestej hodine ráno SEČ. Prvé výsledky sa očakávajú v utorok večer.

Dnešné hlasovanie je vnímané ako referendum o vojne v Iraku, v ktorej zomrelo už viac ako 2 800 amerických vojakov. Republikáni a demokrati zmobilizovali pred tohtoročnými voľbami v štátoch, kde sa očakáva najtesnejší výsledok, tisícky dobrovoľníkov, ktorých úlohou je presvedčiť Američanov o nevyhnutnosti odovzdania svojho hlasu. Do posledných chvíľ republikáni opakovali svoje varovanie, že v prípade získania väčšiny v Kongrese demokrati zvýšia dane a neuvážene stiahnu amerických vojakov z Iraku. Demokrati postavili svoju kampaň na volaní po zmene a argumentovali, že republikáni v Kongrese slepo nasledovali "chybnú politiku" prezidenta Georgea W. Busha.

Hlavnou témou predvolebnej kampane bola vojna v Iraku, avšak nedeľné odsúdenie zvrhnutého irackého diktátora Saddáma Husajna na trest smrti obesením považovali mnohí za načasovaný krok Bushovej administratívy, ktorá chcela vyslať pozitívny signál pre odporcov vojny. Hovorca Bieleho domu Tony Snow tieto obvinenia vyvracal ako "absolútne bláznivé". Prieskum televíznej stanice CBS ukázal, že najdôležitejším momentom v rozhodovaní je pre voličov práve vojna v Iraku. Až 27 percent opýtaných uviedlo vojnu v Iraku ako svoju najvyššiu prioritu, 13 percent považuje za svoju najvyššiu prioritu ekonomiku a zamestnanosť, 8 percent nelegálnu imigráciu a sedem percent opýtaných uviedlo terorizmus. Hoci mnohí Bushovi republikánski kolegovia sa počas predvolebnej kampane snažili vyhnúť tejto téme, americký prezident vojnu v Iraku a jej vedenie neúnavne obhajoval a v utorok vyzval amerických voličov, aby prišli k volebným urnám v čo najhojnejšom počte. "Naša vláda je taká dobrá, aká je ochota našich ľudí podieľať sa na nej," povedal americký prezident pred požiarnou stanicou v texaskom Crawforde. "Bez ohľadu na vašu stranícku príslušnosť, splňte si svoju povinnosť, odovzdajte volebný lístok, aby bolo váš hlas počuť," vyzval Bush amerických voličov.

Obsadzovať sa bude všetkých 435 kresiel dolnej komory Kongresu - Snemovne reprezentantov, v ktorej majú republikáni väčšinu od roku 1995. Snemovňa reprezentantov v súčasnosti pozostáva z 230 republikánov, 201 demokratov a 1 nezávislého zástupcu, ktorý kandidoval za Demokratickú stranu. V snemovni sú tiež tri neobsadené kreslá. Vo voľbách do Senátu sa bude súťažiť o 33 z celkového počtu 100 kresiel. Senát sa v súčasnosti skladá z 55 republikánov, ktorí majú v hornej snemovni väčšinu od roku 2003, 44 demokratov a jedného nezávislého zástupcu - bývalého republikána, ktorý sympatizuje s demokratmi. Aby demokrati získali kontrolu nad Senátom, musia dosiahnuť čistý zisk 6 kresiel za predpokladu, že kreslo nezávislého demokratického sympatizanta obsadí demokrat. Republikánom k väčšine postačí udržať si iba 50 kresiel, keďže viceprezident Dick Cheney, ktorý je zároveň predsedom hornej snemovne, má pri nerozhodnom výsledku hlasovania rozhodujúci hlas. Dnes sa v USA uskutočnia i voľby na úrovni štátov a komunálne voľby a voliči v 36 štátoch si budú vyberať guvernéra.

Už pár minút po otvorení volebných miestností zaznamenali na viacerých miestach Spojených štátov problémy s hlasovacími zariadeniami. Chybné hlasovacie zariadenia v štáte Florida spôsobili problémy pri sčítavaní hlasov aj v prezidentských voľbách v roku 2000, z ktorých napokon víťazne vyšiel súčasný americký prezident George W. Bush.

SITA/AP/AFP