Hľadali inkvizítori vesmírne bytosti?

Súčasné výskumy poukazujú na to, že zrejme išlo o niečo úplne iné.
V prvej polovici trinásteho storočia zriadili dominikánski mnísi nový mocenský orgán. Jeho úlohou bolo bojovať proti všetkým formám kacírstva a spolčovaniu sa s diablom. Takto to vtedy hlásali oficiálne miesta. Chápadlá tejto „pažravej chobotnice“ sa veľmi rýchlo rozšírili do všetkých krajín a onedlho vzplanuli aj prvé hranice s čarodejnicami. Moderní historici na základe dokumentov  predpokladajú, že v pozadí činnosti inkvizítorov stála túžba po majetku, náboženský fanatizmus a sadizmus. Je to však celá pravda? V mnohých prípadoch totiž boli mučené a upálené aj obyčajné ženy z najchudobnejších vrstiev spoločnosti.
Prednedávnom sa však objavila aj nová myšlienka, že stredoveké cirkevné inštitúcie mali úplne inú úlohu. Mala údajne objasniť kontakty so zvláštnymi bytosťami.

Podoby diabla
Pri krutých výsluchoch sa vyšetrovatelia veľmi často vypytovali najmä na to, ako „vyzerá diabol“. Zo zachovaných výpovedí sa dozvedáme, že ženy prirovnávali satana k chlpatému capovi, k rohatej príšere s chvostom, prípadne k obrovskému čiernemu kocúrovi a pod.
Najlepší európsky odborník na inkvizíciu, juhoslovanský bádateľ Goran Timič tvrdí, že v skutočnosti vypovedali úplne niečo iné, a inkvizítori boli viazaní prísahou mlčanlivosti, preto do zápisov napísali tieto výrazy.
Podľa jeho slov v pápežskej bule Gregora IX z 13. júna 1233 sú príslušníci Svätej inkvizície upozorňovaní na veľmi nebezpečné stvorenie so sivou, s lesklou a s hladkou kožou. Diabolský tvor je vraj veľmi malého vzrastu, chudý, má veľké mandľové oči a niekedy má oblečené priliehavé lesklé šaty. ťasto lieta v čiernej, neuveriteľne rýchlej lodi a stretnutie s ním predstavuje smrteľné riziko. V inštrukciách je ďalej uvedené, že tajomná bytosť sa dokáže zneviditeľniť, vie manipulovať s ľudskými telami aj s myšlienkami, má  obrovskú silu a má nepochopiteľné neznáme zbrane. S pozemskými ženami vraj plodí podobné netvory, pomocou ktorých chce prevziať vládu nad Zemou. Preto unáša aj pozemšťanov, podrobuje ich mučivým operáciám a riadi ich myšlienky pomocou malých kovových telies, ktoré im umiestňuje do hlavy.

Podľa mnohých stredovekých čarodejníc Satan mal zvláštnu podobu.

Lietajú v tom „ufónci“?
Ak si porovnáme dnešné výpovede „účastníkov stretnutia s UFO“, výpovede sa takmer zhodujú. Zaujímavá je však stredoveká zmienka o kovových implantátoch, ktoré môžeme nájsť v spise De Signum diablicum z roku 1512. Niektorým obvineným vraj rozbili hlavu ťažkým kladivom. Krvavú kašu potom cirkevní hodnostári dôkladne preskúmali, a nájdené kovové telieska starostlivo zabalené, putovali do Ríma.
Bádatelia zaoberajúci sa únosom ľudí a UFO, nachádzajú kovové telieska v telách obetí aj dnes, iba sa zmenil spôsob vyberania.
Existujú aj ďalšie dôkazy o tom, že stredoveké súdy hľadali osoby odvlečené neznámymi tvormi. V príručke pre inkvizítorov z roku 1487 sa píše, že diabol svojich prívržencov vyťahuje aj cez zamknuté okná či dvere, niekedy s nimi prelieta komínom, ktorého obvod rýchlo rozšíri a potom aj stiahne. Odborníci na únosy sa s týmto fenoménom stretávajú aj v súčasnosti a nazývajú ho „lokálna transformácia priestoru“. Mnohé z vypočúvaných čarodejníc uviedli aj to, že ich satan priviedol do iného stavu a potom im plod z tela odobral. V knihe Kladivo na bosorky z roku 1497 sa objavuje dokonca aj detailný opis oplodňovania, čo je dnešnou obdobou laparoskopického vyšetrenia brušnej dutiny.
Samozrejme, mohli by sme nájsť aj viac dôkazov, ktoré sa nápadne zhodujú s tvrdeniami ľudí, unesených vesmírnymi bytosťami. Je pravdepodobné, že o nich vedela už Svätá inkvizícia a záznamy Vatikánu by to možno aj potvrdili.

(zdroj: www.cortescontenti.it)