|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
22. augusta 2014
Historik: Bez SNP by bolo Slovensko na strane porazených
Pokiaľ by Slovensko zostalo v spojenectve s Nemeckom a nezorganizovalo by odboj, bolo by porazené. Slovenské národné povstanie (SNP) bolo preto východiskom v povojnovom usporiadaní. Pre TASR to povedal ...
Zdieľať
Bratislava 22. augusta (TASR) – Pokiaľ by Slovensko zostalo v spojenectve s Nemeckom a nezorganizovalo by odboj, bolo by porazené. Slovenské národné povstanie (SNP) bolo preto východiskom v povojnovom usporiadaní. Pre TASR to povedal historik Vojenského historického ústavu (VHÚ) v Bratislave František Cséfalvay.
SNP vzniklo podľa Cséfalvaya v situácii, keď bolo Slovensko vo vojne už viac ako tri roky a táto situácia sa čoraz viac odzrkadľovala aj na politicko-spoločenskom dianí. "Najmä v armáde a mocenských štruktúrach začala prevládať nespoľahlivosť. Prejavovalo sa to tak, že tieto zložky už neboli tak silné, ako predtým, alebo prestali úplne slúžiť," uviedol historik.
K vzniku povstania podľa neho prispel fakt, že v roku 1944 už bola porážka nacistického Nemecka jasná. Došlo tak k zblíženiu rôznych prúdov odboja a vzniku Slovenskej národnej rady. "Cieľom týchto orgánov bola snaha vytrhnúť Slovensko spod nacistickej nadvlády a pridať ho na stranu víťaziacich štátov. Tak začali prípravy na povstanie," vysvetlil Cséfalvay z VHÚ.
Ako uviedol, jeho iniciátormi boli intelektuáli a politici, ktorých strany boli zakázané. Išlo hlavne o predstaviteľov bývalých členov agrárnej a národnej strany či komunistov. "Z komunistov to bol Karol Šmidke, Gustáv Husák či Ladislav Novomeský a z občianskej skupiny Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Matej Josko," spresnil vojenský historik. Podľa neho prípravy na ozbrojené povstanie začali v marci až v apríli v roku 1944.
Programovo bol odboj zjednotený na zásadách Vianočnej dohody, ktorá ukladala Slovenskej národnej rade viesť povstanie proti Prvej Slovenskej republike na čele s prezidentom Jozefom Tisom. Cséfalvay tvrdí, že povstalci museli na začiatku riešiť personálne i veliteľské zabezpečenie odboja. Dôležité bolo, aby z armádneho prostredia získali čo najviac ľudí.
"Po dlhých prieťahoch vedením antifašistických vojenských akcii poverili Jána Goliana. On však nemal toľko veliteľských skúseností. Spočiatku preto existovali obavy, či ho vyšší dôstojníci budú akceptovať," konštatoval historik. Ako ďalej informoval, Golian spolu so štábom Vojenského ústredia vypracoval v júni 1944 prvý rámcový vojenský plán SNP, ktorý počítal s koordináciou povstaleckej armády so sovietskou armádou. "Tá sa v tom období nepodarila hlavne pre nedostatok času, 29. augusta už totiž nemeckou okupáciou vypuklo povstanie," dodal Cséfalvay.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
SNP vzniklo podľa Cséfalvaya v situácii, keď bolo Slovensko vo vojne už viac ako tri roky a táto situácia sa čoraz viac odzrkadľovala aj na politicko-spoločenskom dianí. "Najmä v armáde a mocenských štruktúrach začala prevládať nespoľahlivosť. Prejavovalo sa to tak, že tieto zložky už neboli tak silné, ako predtým, alebo prestali úplne slúžiť," uviedol historik.
K vzniku povstania podľa neho prispel fakt, že v roku 1944 už bola porážka nacistického Nemecka jasná. Došlo tak k zblíženiu rôznych prúdov odboja a vzniku Slovenskej národnej rady. "Cieľom týchto orgánov bola snaha vytrhnúť Slovensko spod nacistickej nadvlády a pridať ho na stranu víťaziacich štátov. Tak začali prípravy na povstanie," vysvetlil Cséfalvay z VHÚ.
Ako uviedol, jeho iniciátormi boli intelektuáli a politici, ktorých strany boli zakázané. Išlo hlavne o predstaviteľov bývalých členov agrárnej a národnej strany či komunistov. "Z komunistov to bol Karol Šmidke, Gustáv Husák či Ladislav Novomeský a z občianskej skupiny Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Matej Josko," spresnil vojenský historik. Podľa neho prípravy na ozbrojené povstanie začali v marci až v apríli v roku 1944.
Programovo bol odboj zjednotený na zásadách Vianočnej dohody, ktorá ukladala Slovenskej národnej rade viesť povstanie proti Prvej Slovenskej republike na čele s prezidentom Jozefom Tisom. Cséfalvay tvrdí, že povstalci museli na začiatku riešiť personálne i veliteľské zabezpečenie odboja. Dôležité bolo, aby z armádneho prostredia získali čo najviac ľudí.
"Po dlhých prieťahoch vedením antifašistických vojenských akcii poverili Jána Goliana. On však nemal toľko veliteľských skúseností. Spočiatku preto existovali obavy, či ho vyšší dôstojníci budú akceptovať," konštatoval historik. Ako ďalej informoval, Golian spolu so štábom Vojenského ústredia vypracoval v júni 1944 prvý rámcový vojenský plán SNP, ktorý počítal s koordináciou povstaleckej armády so sovietskou armádou. "Tá sa v tom období nepodarila hlavne pre nedostatok času, 29. augusta už totiž nemeckou okupáciou vypuklo povstanie," dodal Cséfalvay.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR