Historické udalosti roku 1968 v skratke: Ako prebehla Pražská jar

Bratislava 21. augusta (TASR) - Slovensko si pripomína už pol storočia od invázie sovietskych a spojeneckých vojsk na územie Československa (ČSSR) v noci z 20. na 21. augusta. TASR prináša chronológiu udalostí spred 50 rokov, ktoré predchádzali obsadeniu ČSSR a ktoré vošli do dejín pod pomenovaním Pražská jar.


3. - 5. januára
Plénum ÚV KSČ rozhodlo oddeliť funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky. Prezident Antonín Novotný bol zbavený funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Na menovaní jeho zástupcu sa predsedníctvo nemohlo dohodnúť. Vďaka kompromisu bol zvolený dovtedajší prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček.

22. - 24. februára
Na oslavy 20. výročia Víťazného februára, teda uchvátenia moci komunistami, prišiel do Prahy najvyšší sovietsky predstaviteľ Leonid Iľjič Brežnev. Vyslovil nespokojnosť s politickým vývojom v ČSSR a prinútil Dubčeka, aby zmenil text svojho prejavu, ktorý pripravil na slávnostné zasadanie ÚV KSČ, lebo považoval niektoré jeho formulácie za nesprávne.

22. marca
Verejnosťou neobľúbený Antonín Novotný rezignoval na funkciu prezidenta štátu.

23. – 24. marca
V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasil Biľak. Odznela tu kritika pomerov v ČSSR, ktoré boli označené termínom plazivá kontrarevolúcia.

29. marca
Popri Zväze spisovateľov vznikol Klub nezávislých spisovateľov. Na jeho čele bol Václav Havel, dramatik a po Novembri '89 prezident Česko-Slovenska, resp. Českej republiky.

30. marca
Národné zhromaždenie na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu. Symbolicky položil vence na hroby svojich predchodcov Klementa Gottwalda a Antonína Zápotockého, ale i Tomáša G. Masaryka a Edvarda Beneša.

1. – 5. apríla
Na zasadaní ÚV KSČ bol prijatý Akčný program KSČ, ktorý obsahoval posilnenie slobody tlače, dostupnosť spotrebného tovaru a možnosť vlády viacerých strán. Na dva roky naplánované zmeny sa mali týkať oblasti občianskych práv, politického systému, ekonomiky a kultúrnej a zahraničnej politiky. Naplánovaná bola aj postupná federalizácia štátu na dve rovnoprávne časti.

5. apríla
Vznikol Klub angažovaných nestraníkov (KAN).

8. apríla 
Vymenovaná bola nová vláda, na čele ktorej stál premiér Oldřich Černík.

18. apríla
Z funkcie predsedu Národného zhromaždenia odstúpil Bohuslav Laštovička a nahradil ho Josef Smrkovský.

24. – 25. apríla
Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy Ivan I. Jakubovskij, ktorý rokoval o vojenskom cvičení na našom území plánovanom na máj, hoci pôvodný termín bol október. Minister obrany Martin Dzúr odmietol konanie cvičenia, ale Predsedníctvo ÚV KSČ mu 30. apríla uložilo urýchliť jeho prípravu.

3. mája
V Národnom zhromaždení bolo schválené programové vyhlásenie vlády. Jednou z hlavných úloh bola príprava federácie.

4. mája
V Moskve prebehli rokovania na najvyššej úrovni. Československá delegácia Dubček, Černík, Smrkovský a Vasiľ Biľak si vypočuli od Brežneva ostrú kritiku pomerov v ČSSR. Sovietske vedenie žiadalo rázne opatrenia proti antisocialistickým a pravicovým silám.

29. mája – 1. júna
Na zasadaní ÚV KSČ sa rokovalo o politickej situácii v krajine. Stretli sa dve protichodné politické línie – Dubčekova a Biľakova. Prijatá rezolúcia bola namierená proti extrémom zľava aj sprava a Akčný program KSČ označila za pozitívny.

19. júna
V Prahe-Ruzyni sa konal zraz Ľudových milícií. Stretlo sa tu asi 10.000 ich príslušníkov, ktorí vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocenské zákroky. Akcia vyvolala vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie milícií.

20. – 30. júna
V Československu sa konalo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom Šumava. Pôvodne malo trvať od 20. do 30. júna, sprevádzal ho však neustály odklad odchodu vojsk z nášho územia a posledné sovietske jednotky odišli až koncom júla. Táto akcia bola nácvikom na vojenskú intervenciu. Odďaľovanie odchodu vojsk zvyšovalo napätie a posilňovali sa protisovietske nálady.

24. - 26. júna
Národné zhromaždenie schválilo ústavný zákon o príprave federatívneho usporiadania ČSSR.

25. - 26. júna
Parlament schválil zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení obetí komunistickej diktatúry a novelu tlačového zákona v tom zmysle, že cenzúra je neprípustná.

27. júna
Spisovateľ Ludvík Vaculík vydal manifest 2000 slov. K napísaniu textu ho inšpirovali vedci Otto Wichterle, chemik a vynálezca gélových kontaktných šošoviek, lekár Jan Brod, lekár Otakar Poupa a imunológ Miroslav Holub, ktorý zároveň patril k najvýznamnejším českým básnikom. Dokument vyšiel vo viacerých novinách a časopisov. Nabádal k rozvoju ľudového hnutia a k podpore demokratizačného procesu, zároveň však varoval pred antikomunizmom. Reakcia komunistov bola veľmi rýchla a ostrá. Ešte v deň zverejnenia zaoberalo sa výzvou na mimoriadnom zasadnutí predsedníctvo Ústredného výboru KSČ. Leonid Brežnev označil výzvu za "nástup síl, ktorý navodí kontrarevolučnú situáciu".

4. júl
Vedenie KSČ bolo pozvané na rokovanie s "bratskými stranami" do Varšavy o vnútorných pomeroch v ČSSR, predsedníctvo ÚV KSČ, ktoré si bolo vedomé hrozieb ultimatívnych požiadaviek zo strany "spojencov", nakoniec (po rokovaniach 8. a 12. júla) rozhodlo navrhnúť namiesto spoločnej schôdzky dvojstranné rozhovory.

10. júl
Poslanci Národného zhromaždenia zvolili 150 poslancov Českej národnej rady ako najvyššieho zákonodarného orgánu Čiech, za predsedu bol zvolený Čestmír Císař.

14. - 15. júl
Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili Brežnevov koncept otvoreného listu adresovaného KSČ, podľa názoru "päťky" sa v Československu organizačne stmelila kontrarevolúcia. Obsah listu bol zmesou veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby (Brežnevova doktrína s právom zasahovať do vnútorných záležitostí socialistických krajín).

17.- 19. júl
Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo odpoveď na varšavský list, vyvracalo obvinenia, odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci "päťky" v snahe brániť socializmus v inej krajine. 19. júla odpoveď schválil Ústredný výbor KSČ. Po zverejnení varšavského listu a odpovedi naňho vypukla lavína súhlasných rezolúcií, telegramov a listov od verejnosti. To viedlo k zjednoteniu občanov, k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov).

29. júl - 1. august
V Čiernej nad Tisou v železničnom vagóne sa stretli členovia vedenia KSČ a KSSZ, schôdzi predchádzalo tzv. Posolstvo československým účastníkom, ktorého autorom bol spisovateľ Pavel Kohout. Hneď po zverejnení sa začalo živelné podpisovanie Posolstva (cez 1 milión podpisov za tri dni). Rokovanie bolo veľmi dramatické, vedenie KSČ vystupovalo nejednotne (traja z členov Kolder, Biľak a Švestka sa stotožňovali so sovietskymi argumentmi). Sovietska strana stupňovala tlak na československú reformu, žiadne dohody neboli podpísané, avšak sovietska delegácia odchádzala s predstavou záväzkov vedenia KSČ bojovať proti antisocialistickým silám. Počas rokovania vznikla v krajine živelná masová akcia nazvaná Fond republiky, začala sa formou dobrovoľných pracovných zmien a rozšírila sa v podobe peňažných darov a zlata na tzv. zlatý poklad republiky (do 21. augusta dosiahli dary výšku 190,5 milióna Kčs a 60 kilogramov zlata).

30. júl
Moskovská Pravda uverejnila list 99 zamestnancov pražskej Pragovky s výzvou na mocenský zásah zo strany ZSSR.

3. august
V Bratislave sa na konferencii stretli predstavitelia ZSSR, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska, Maďarska a ČSSR a podpísali Bratislavskú deklaráciu. Sovietsky zväz vyjadril zámer intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu buržoázneho pluralitného systému. Po skončení bratislavskej konferencie sovietske vojská, ktoré boli v krajine od šumavských manévrov, opustili Československo, avšak zostali zhromaždené v blízkosti hraníc krajiny.

9. - 11. august
Na návštevu Prahy prišiel prezident Juhoslávie Josip Broz Tito. Jeho návšteva prispela k prevažujúcemu optimizmu a nádejam, že nebezpečenstvo zásahu "päťky" nehrozí.

17. august
Maďarský najvyšší stranícky predstaviteľ János Kádár sa v Komárne na vlastnú žiadosť stretol s Alexandrom Dubčekom. Tlmočil mu veľkú nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a upozorňoval na možné vážne dôsledky (vojenskú intervenciu).

18. august
Na rokovaní v Moskve päť zainteresovaných krajín Varšavskej zmluvy schválilo plán invázie. Od polovice augusta začala na území NDR vysielať rozhlasová stanica Vltava v českom jazyku.

20. - 21. august - V Prahe sa začalo o 14. hodine zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Počas zasadania prišla o 23.30 h prvá správa o obsadzovaní republiky vojskami "socialistickej päťky" (ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska). Za tejto dramatickej situácie došlo ku schváleniu rozkazu ministra obrany Martina Dzúra, aby armáda nekládla odpor a bolo vydané Prevolanie ku všetkému československému ľudu, v ktorom sa uvádzalo, že vojská obsadzujú ČSSR proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia.

Vpádu do Československa sa zúčastnilo 27 bojových divízií. Skupina A (sovietske a poľské jednotky) začali nástup z priestoru Legnice - Krakov (Poľsko). Skupina B (jednotky ZSSR a NDR) z Görlitzu, Zittau, Drážďan a Kliegenthalu (NDR). Skupina C (sovietske, maďarské a bulharské jednotky) z oblasti Györu (Maďarsko). Intervenčným jednotkám v počte 750.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij.







Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR