Historička: Za Štúrovou smrťou určite nebol samovražedný pokus

Bratislava 23. októbra (TASR) – Aj v období, v ktorom došlo k smrteľnému úrazu Ľudovíta Štúra, mal tento národovec veľkú chuť tvoriť a pokračovať vo svojich aktivitách. Teórie, prezentujúce jeho smrť ako samovraždu z frustrácie po nezdare národných snáh v roku 1848, sú preto scestné. Pre TASR to zdôraznila Daniela Kodajová z Historického ústavu SAV v Bratislave.


"Po skončení revolúcie, rozpustení zborov Slovenských dobrovoľníkov a nenaplnení žiadostí Slovákov o osamostatnenie sa od Uhorska bol Štúr, samozrejme, sklamaný, no nevzdával sa," uviedla Kodajová. Naopak, sám sa snažil motivovať svojich priateľov a kolegov v národno-obrodzovacom hnutí.

"Nebojme sa, prečkáme, budeme silnejší o skúsenosť, ktorú sme získali. To boli slová, ktoré im adresoval," priblížila historička. O chuti tvoriť a pokračovať vo svojich plánoch podľa nej svedčí aj dielo, ktoré Štúr napísal v posledných rokoch svojho života. "Boli to veľké diela, ktoré mali širšiu časovú platnosť a na rozdiel od článkov v revolučných rokoch neboli limitované dobou, v ktorej vznikli. Vďaka týmto dielam získavame jasnú predstavu Štúra o svete a jeho budúcnosti," vysvetlila Kodajová.

Postrelenie na poľovačke z 22. decembra 1855, v dôsledku ktorého o tri týždne neskôr Štúr zomrel, preto podľa nej treba hodnotiť skutočne iba ako nešťastnú náhodu. Historička však priznáva, že mohla byť spôsobená aj tým, že Štúr myslel v tej chvíli na niečo úplne iné ako na poľovačku. "On mal rád poľovačky, no hovorilo sa, že sa na ne ide skôr prejsť, premýšľať," prezradila. "To bol ten jeho svet – čítať, premýšľať a diskutovať," dodala Kodajová.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR