Historická povodeň na Dunaji pred 55 rokmi ničila všetko, čo jej prišlo do cesty. Strechu nad hlavou stratilo 54-tisíc ľudí

Škody boli obrovské

Vyliaty Dunaj v júni 1965 vytopil 46 obcí a mestá Komárno, Dunajská Streda a Kolárovo. Bez strechy nad hlavou ostalo skoro 54-tisíc ľudí.

Materiálne škody boli obrovské. Ako na stránke uvádza Štátna ochrana prírody, voda zničila 4000, ďalších 6 000 poškodila. Zaplavila 250 kilometrov ciest a 70 km železníc.

Zničených bolo až 94-tisíc hektárov úrody.

Všetky zdroje pitnej vody boli vyradené z používania a aj po ústupe povodne sa musela voda dovážať v cisternách.

Pršalo celý rok

Rok 1965 bol nezvyčajne mokrý, od konca marca často a výdatne pršalo.

Do polovice júna zažil juhozápad Slovenska niekoľko povodňových vĺn. K bohatým zrážkam sa nakoniec pridalo topenie alpských ľadovcov a prišla pohroma.

„Táto povodeň bola najväčšou povodňou na Dunaji z hľadiska celkového objemu povodňovej vlny. Dĺžkou trvania nemala táto povodeň v histórii obdobu. Povodňová situácia trvala v Bratislave od marca do júla 1965,“ popísal situáciu Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).

Hrádze nevydržali

Ako prvá povolila v júni hrádza pri Patinciach, ktorá sa aj s obcou Iža ocitli pod vodou. Tá zatopila široké okolie a z Komárna urobila ostrov.

Povolila aj ochranná hrádza pri Kľúčovci, kde vznikla 86 metrov široká trhlina, cez ktorú sa na Žitný ostrov valilo každú sekundu 1200 kubíkov vody.

Výška hladiny Dunaja dosiahla 915 cm, rieka v Bratislave kulminovala s prietokom 9 400 kubických metrov za sekundu.

„V období marec – júl pretieklo Dunajom v Bratislave viac ako 60 miliárd m3 vody, čo predstavuje takmer priemerný celoročný odtok,“ uviedol SHMÚ.

Pomáhala celá republika

Do povodňových prác bola nasadená armáda, pomáhali aj tisíce policajtov, hasičov a dobrovoľníkov.

Evakuovaných obyvateľov zaplavených obcí umiestňovali do internátov a ďalších ubytovacích a rekreačných zariadení v Bratislave a jej okolí.

Protipovodňovú akciu oficiálne ukončili až 5. júla 1965.

Po odstránení vody sa začalo s obnovou zničených obcí. Každej z nich pridelili spravidla dva okresy – jeden slovenský a jeden český, ktoré mali pomáhať pri odstraňovaní následkov povodne.