História ZŠ Mihálya Tompu v Rimavskej Sobote siaha do roku 1907

Rimavská Sobota 19. februára (TASR) – Do roku 1907 možno datovať najstaršiu históriu Základnej školy (ZŠ) Mihálya Tompu – Tompa Mihály Alapiskola s vyučovacím jazykom maďarským v Rimavskej Sobote. Ako TASR prezradil jej riaditeľ Štefan Orosz, práve v spomínanom roku bola dokončená budova, v ktorej dnes ZŠ sídli.


„Svoju činnosť škola začala v školskom roku 1908-1909. Vďaka tomu svoju históriu počítame práve od tej doby a akurát v aktuálnom školskom roku oslávime 110. výročie našej historickej školskej budovy,“ priblížil Orosz.
V jej priestoroch sa počas 110-ročného obdobia vystriedalo viacero školských inštitúcií. „Nemôžeme teda hovoriť výhradne o našej škole, pretože v minulosti tu sídlila napríklad dievčenská škola, potom ZŠ spojená so strednou školou a krátko po druhej svetovej vojne aj ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským,“ dodal.

Historická budova ponúka na jednej strane pre žiakov podnetné prostredie, na druhej strane je však náročná na údržbu. „Za uplynulých desať rokov sa však toho urobilo naozaj veľa, buď z rôznych projektov, ale najmä z financií, ktoré nám poskytlo ministerstvo školstva. Posledné investície, ako napríklad rekonštrukciu kuchyne s jedálňou či vybudovanie multifunkčného ihriska, sme hradili z financií od zriaďovateľa, ktorým je mesto,“ priblížil riaditeľ.

Obnovou podľa jeho slov prešla i telocvičňa a všetky triedy, vrátane zakúpenia nového nábytku a interaktívnych tabúľ. „Máme už takmer všetko hotové. V tejto historickej budove nás však ešte čaká výmena okien na druhom podlaží, obnova fasády a revitalizácia menšieho z dvoch dvorov,“ načrtol Orosz, podľa ktorého sa však v súčasnosti už ťažšie získavajú peniaze na odstraňovanie havarijných stavov, pretože ich určovanie podlieha iným kritériám ako v minulosti.

„Havarijná situácia podľa dnešných smerníc je iba vtedy, keď napríklad príde víchrica a vietor povybíja okná. To, že má nejaké okno sto rokov, netesní a zateká cezeň, sa však už nepovažuje za havarijnú situáciu,“ vysvetlil.

Škola vlastní aj druhú budovu, situovanú na najväčšom mestskom sídlisku Západ, kam chodí zhruba tretina jej žiakov. Podľa riaditeľa v jej prípade nie sú potrebné výrazné investície, keďže ide o podstatne novšiu stavbu. Hlavná, historická budova, je však národnou kultúrnou pamiatkou, okrem ministerstva školstva teda na jej renováciu žiadajú financie i od ministerstva kultúry.

„Je to ale dosť ťažké a nedá sa odtiaľ získať veľa peňazí. Budeme sa však uchádzať aj o pomoc z Maďarska, keďže národnostné školy majú v súčasnosti možnosť získať odtiaľ financie. Myslím si, že je to dobrá vec a treba to využiť,“ zakončil Orosz.

ZŠ M. Tompu má názov po jednom z najvýznamnejších rodákov z R. Soboty

Po maďarskom básnikovi, rodákovi z Rimavskej Soboty, ktorý dlhé roky pôsobil ako farár v neďalekej Chanave, je pomenovaná Základná škola (ZŠ) Mihálya Tompu – Tompa Mihály Alapiskola s vyučovacím jazykom maďarským v Rimavskej Sobote. TASR to povedal jej riaditeľ Štefan Orosz, podľa ktorého škola získala tento čestný názov na prelome tisícročí.

Významného rodáka si v ZŠ každoročne pripomínajú okrem iného Týždňom M. Tompu. „Počas tých dní deti súťažia v rôznych oblastiach, nielen v literatúre. Na toto podujatie pozývame aj ďalšie školy z regiónu i zo zahraničia, hlavne z Maďarska. Tohto roku sme napríklad v rámci uvedeného podujatia pripravili pamätné tablo našich najznámejších absolventov a pred školou osadili pamätný stĺp venovaný Tompovi a jeho blízkemu priateľovi, básnikovi Jánosovi Aranymu,“ priblížil riaditeľ.

Druhým podujatím venovaným M. Tompovi je finále celoslovenskej súťaže v prednese poézie a prózy, ktoré sa každoročne koná v Rimavskej Sobote. „Organizuje ho oblastný odbor Csemadoku, ale my sme spoluorganizátori. Naši pedagógovia sú napríklad v organizačnom výbore,“ dodal.

Školu v súčasnosti navštevuje 505 žiakov, ktorým sa venuje 55 pedagógov a šesť asistentov. „Približne 30 percent našich žiakov dochádza z okolitých obcí. Ďalšie deti sú z mestských častí Bakta či Vyšná a Nižná Pokoradz. Na druhom stupni sa k nim pridávajú aj deti zo vzdialenejších obcí, väčšinou z tých, kde sú len málotriedky,“ načrtol Orosz.

Ako doplnil, prichádzajú k nim aj žiaci zo ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským na rómskom sídlisku Dúžavská cesta, pretože tam je takisto len prvý stupeň. „Keďže sme jedinou školou s vyučovacím jazykom maďarským v meste, ktorá má druhý stupeň, prichádzajú práve k nám. Nie je ich však veľa, v súčasnosti ich máme len okolo 30,“ konkretizoval riaditeľ.

Na ZŠ M. Tompu študovali budúci politici, umelci, novinári i športovci

Vzdelanie na Základnej škole (ZŠ) Mihálya Tompu – Tompa Mihály Alapiskola s vyučovacím jazykom maďarským získali počas jej histórie viaceré osobnosti, ktoré sa neskôr stali známymi a úspešnými v oblasti politiky, umenia, kultúry, športu či žurnalistiky. Ich pôsobenie na škole pripomína špeciálne pamätné tablo, ktoré pripravili žiaci a pedagógovia počas minuloročného podujatia Týždeň Mihálya Tompu.

Medzi súčasných aktívnych politikov, ktorí študovali na tejto škole, patrí poslanec Národnej rady (NR) SR a bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, ako aj súčasný štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák. Z mediálnej oblasti sa medzi najznámejších absolventov zaraďuje herečka Viktória Ráková a zo športovej jej brat Róbert Rák, ktorý pôsobil vo viacerých prvoligových slovenských i zahraničných futbalových kluboch a dvakrát sa stal najlepším strelcom prvej slovenskej ligy.

V historickej budove súčasnej ZŠ študoval v medzivojnovom období aj talentovaný futbalista Zoltán Szapáry. Pôsobil síce hlavne v rimavskosobotskom futbale, v povojnovom období však mal lukratívne ponuky od známych futbalových klubov z Budapešti, Prahy či Bratislavy. Ako uvádza vo svojich spomienkach, odmietol aj ponuku z Prešova, kde mu za prestup ponúkali na ten čas vysokú sumu 100.000 korún.

Zsolt Simon absolvoval na spomínanej ZŠ druhý stupeň v rokoch 1981 až 1985, po prvom stupni v obci Padarovce. „Rád na tie časy spomínam. S odstupom času môžem povedať, že moji rodičia urobili dobre, keď rozhodli, že základné štúdium mám absolvovať v materinskom jazyku. Považujem to za určitý dôkaz, že každý, kto sa vzdeláva v materčine, môže mať dobrý, ak nie oveľa lepší štart do života,“ podotkol politik, ktorý podľa vlastných slov neskôr vyštudoval strednú školu s vyučovacím jazykom slovenským a českú vysokú školu.

Ako dodal, v pamäti mu utkvela okrem iného historická budova jeho ZŠ, ktorá má osobitú atmosféru a bolo príjemné do nej chodiť. „Obidve moje deti na druhom stupni absolvovali práve túto školu, rovnako ako ja. Ten základ, ktorý tam dostali, je určite dobrý,“ uzavrel Simon.














Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR