História Severoatlantickej aliancie - NATO

Bratislava 28. marca (TASR) - Severoatlantická aliancia (North Atlantic Treaty Organization - NATO) je medzinárodné politicko-vojenské zoskupenie 28 nezávislých štátov. Nejde o nadnárodnú organizáciu, ale spoločenstvo podporujúce spoluprácu medzi členskými krajinami, rozhodnutia sú prijaté len so súhlasom všetkých členských krajín.


Orgány, ktoré boli z rozhodnutia Severoatlantickej rady vytvorené, možno rozdeliť na politické a vojenské. NATO je však v prvom rade politickou alianciou, a preto sú všetky jeho vojenské orgány podriadené orgánom politickým. Všetky členské štáty majú pri NATO svojich civilných stálych predstaviteľov (veľvyslanca) a vojenského zástupcu.

História organizácie sa začala písať po druhej svetovej vojne v roku 1945, kedy sa výrazne zmenil pomer síl v Európe. Sovietsky zväz si po víťazstve nad hitlerovským Nemeckom začal upevňovať svoje pozície. Svet sa začal postupne rozdeľovať na dva nezmieriteľné bloky. Kroky vedúce k nastoleniu totalistických režimov v krajinách východnej a strednej Európy vyvolávali vo vládnucich kruhoch v Spojených štátoch amerických a v západnej Európe obavy o budúcnosť ďalších štátov Európy.

Ako prvý vystúpil s výzvou na obranu demokracie britský premiér Winston Churchill. V prejave v americkom Fultone 5. marca 1946 vyzval na odpor proti novej nebezpečnej komunistickej ideológii. Ako výraz tohto odporu navrhol vytvoriť spojenie anglosaských národov vo forme britsko-amerického paktu.

Výsledkom sa stala Trumanova doktrína, ktorá znamenala prakticky začiatok budovania systému obrany proti prenikaniu komunizmu do ďalších európskych štátov. V hospodárskej oblasti vznikol Marshallov plán, zameraný na obnovu zničeného európskeho hospodárstva. Výrazom nezmieriteľnosti demokratického a totalistického spôsobu vládnutia sa stala sovietska blokáda Západného Berlína.

Poradca americkej Republikánskej strany pre zahraničnopolitické otázky John Foster Dulles navrhol 19. januára 1948 v zahraničnom výbore amerického Senátu vytvoriť protisovietsku koalíciu západoeurópskych krajín. Myšlienku podporila britská a francúzska vláda ako aj vlády krajín Beneluxu.

Dňa 17. marca 1948 vznikol Bruselský pakt piatich európskych krajín - Veľkej Británie, Francúzska, Belgicka, Holandska a Luxemburska. O pol roka neskôr vznikla vojenská štruktúra Bruselského paktu, Organizácia obrany Západnej únie a 4. októbra 1948 Stály výbor hlavných veliteľov so sídlom vo francúzskom Fontainebleau.

Keďže obavy spojencov naďalej rástli, snaha vytvoriť ešte silnejšiu politicko-vojenskú organizáciu silnela. Rovnako aj potreba zapojiť do spoločnej obrany tiež zámorské krajiny USA a Kanadu. Výsledkom sa stali legislatívne práce na vytvorení zmluvných základov potrebných na vznik Severoatlantickej aliancie.

Dňa 4. apríla 1949 ministri zahraničných vecí 12 zakladajúcich štátov aliancie podpísali tzv. Washingtonskú zmluvu, ktorou vzniklo NATO (North Atlantic Treaty Organization). Do platnosti zmluva vstúpila 24. augusta 1949.

Prvým generálnym tajomníkom NATO bol v rokoch 1952 až 1957 lord Hastings Lionel Ismay z Veľkej Británie. V súčasnosti je generálnym tajomníkom NATO Anders Fogh Rasmussen.

Zakladajúcimi členmi NATO boli Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Luxembursko, Kanada, Nórsko, Portugalsko, Taliansko, USA, Veľká Británia. V roku 1952 sa pridali Grécko a Turecko. Aliancia sa v roku 1955 rozšírila o Nemecko, v roku 1982 o Španielsko. Česko, Maďarsko, Poľsko sa stali členmi NATO v roku 1999. V rámci najväčšieho rozšírenia Severoatlantickej aliancie sa jej členmi stali v roku 2004 Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko, Bulharsko. Zatiaľ ostatnými krajinami, ktoré pristúpili do NATO v roku 2009, boli balkánske krajiny Albánsko a Chorvátsko.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR