História divadelnej kritiky prešla dlhú cestu formovania názorov

Bratislava 13. septembra (TASR) – História divadelnej kritiky na Slovensku prešla dlhú a neľahkú cestu formovania názorov slovenských vzdelancov na divadlo a budovanie divadelnej vedy. Vyrástli nové generácie divadelných kritikov a vedcov, ktorí sa zaoberajú výskumom divadla v historickom kontexte a kritickými hodnoteniami ovplyvňujú vkus návštevníkov divadiel.


Prvé divadelné články sa na Slovensku začali publikovať v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Boli to predhovory k divadelným hrám (Ján Chalupka), úvahy o dráme (Karol Kuzmány), kritické hodnotenia a opisy predstavení (Jozef Miroslav Hurban), hodnotenia výtvarnej stránky predstavení (Mikuláš Dohnány) či príspevky zdôrazňujúce pravdivosť a umeleckú náročnosť (Pavol Dobšinský). Články boli uverejňované zväčša vo forme časopiseckých referátov. V tých časoch (až do roku 1920) slovenské divadlo existovalo len na ochotníckej báze.

Ján Palárik, Andrej Sládkovič a Pavol Dobšinský v matičných rokoch (1860-1867) písali posudky o hrách zasielaných na rozličné matičné súbehy. Všímali si napríklad stavbu hier, charakter a jazyk postáv, funkciu dialógov...

Začiatkom 20. storočia sa na Slovensku súbežne s divadelnou kritikou začala rozvíjať aj divadelná veda. Jej základy položili literárni vedci a ochotnícki divadelní činitelia Andrej Mráz, Michal Považan, Peter Zvon, Ferdinand Hoffmann, neskôr Jozef Felix a Ján Rozner. Andrej Mráz vychoval prvú generáciu slovenských teatrológov – Rudolfa Mrliana, Zoltána Rampáka a Petra Karvaša, ktorí sa viac venovali divadelnej kritike a historiografii než teoretickým prácam.

V 50. a 60. rokoch minulého storočia vyrástla nová generácia divadelných vedcov a kritikov – absolventov Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (UK) a divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave: Milena Cesnaková-Michalcová, Ladislav Čavojský, Emil Lehuta, Vladimír Štefko a iní. V tom čase sa objavili prvé vedecké práce o opere Štefana Hozu, balete Evy Jaczovej, bábkovom divadle Vladimíra Predmerského a tradičnom ľudovom divadle Martina Slivku.

Od konca 60. rokov 20. storočia sa začali presadzovať noví divadelní vedci a kritici: Zuzana Bakošová-Hlavenková, Miloš Mistrík, Andrej Maťašík, Dagmar Podmaková, Oľga Panovová, Božena Čahojová, Oleg Dlouhý, Dagmar Inštitorisová, Vladimír Predmerský, Zuzana Uličianska a ďalší.

Nezastupiteľné miesto v rozvoji divadelnej kritiky a divadelnovedného výskumu majú Kabinet divadla a filmu Slovenskej akadémie vied (SAV), Divadelný ústav, Výskumný ústav kultúry a Osvetový ústav. V rámci týchto pracovísk boli vybudované divadelné knižnice, archívy a videotéky.

Významnú úlohu vo formovaní divadelného vkusu zohrali divadelné časopisy. Slovenské divadelné časopisy začali vychádzať až po vzniku Československej republiky (1918), venovali sa hlavne ochotníckemu divadlu. Najstarším mesačníkom bol Slovenský ochotník (1925-1927), ktorý pokračoval ako Naše divadlo (1928-1951). Nasledovala Ľudová tvorivosť (1951-1962) ako spoločenský mesačník pre všetky ochotnícke činnosti. V rokoch 1963-1969 začalo vychádzať Umelecké slovo - samostatný mesačník pre amatérske divadlo. V roku 1969 ho nahradil mesačník Javisko.

V roku 1953 začal vychádzať časopis Slovenské divadlo s podtitulom Revue dramatických umení, jediný teoretický a historický časopis na Slovensku pre oblasť divadelného, filmového, rozhlasového a televízneho umenia. Otázkami domácej a zahraničnej filmovej tvorby sa zaoberali Film a divadlo (1957-1992) a Dialóg (1987-1992). V roku 1995 začal vychádzať mesačník Teatro ako interný časopis slovenského Národného divadelného centra, od roku 2000 iba v elektronickej podobe. Divadelný ústav Bratislava začal od marca 2007 vydávať mesačník KÓD. Časopis poskytol priestor divadelnej kritike a vyjadreniu tvorcov.

Divadelné kritiky a články vychádzali aj v denníkoch a literárnych a periodikách ako napríklad v Slovenských pohľadoch, Prúdoch, Slovenských smeroch, DAV-e, Kultúrnom živote, Hudobnom živote, Literárnom týždenníku a iných. Veľa príspevkov o slovenskom divadle uverejňovali aj české a československé divadelné časopisy: Československý ochotník, Divadlo, neskôr Scéna, Svět a divadlo.

V roku 1990 bol založený Zväz slovenských divadelných kritikov a teoretikov, v roku 1999 Slovenská teatrologická spoločnosť.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR