Herec, pred ktorým sa sklonila Broadway - Anthony Hopkins

BRATISLAVA 29. decembra (WEBNOVINY) - Americký herec Philip Anthony Hopkins oslávi v posledný deň tohto roku 69. narodeniny. Hopkins sa narodil v mestečku Margam v Južnom Walese. Jeho rodičia - Muriel a Richard Arthur neboli s jeho školskými výsledkami nadšení a Anthony bol navyše neposlušné dieťa.

Debutoval v roku 1964 v londýnskom divadle Royal Court Theatre. Herectvu sa začal aktívne venovať hlavne v 60. rokoch, no prvých fanúšikov si získal už svojimi vystúpeniami v londýnskom National Theatre, kde začal v roku 1966. Divadlo vtedy viedol Sir Laurence Olivier. Hopkins bol ako stvorený pre postavy z pera Williama Shakespeara. Veľkou výzvou bola pre neho hra Julius Caesar v roku 1974, kde stvárnil doktora Dysarta. Keď vyšiel na pódium, slávna Broadway sa pred ním sklonila. Negatívnu kritiku na jeho adresu vyslovil len málokto. Väčšinou nebolo čo namietať.

Onedlho sa dostavil aj Hopkinsov prvý televízny úspech. Za postavu únoscu Bruna Haupmana v dráme Únos malého Lindbergha získal prestížne televízne ocenenie - Emmy. Jeho filmové začiatky sú úzko späté s filmom The White Bus z roku 1967. Následne sa objavil vo filme Lev v zime (1968). V tom istom roku sa z neho stal legendárny Richard Levie Srdce. Kritici ho vtedy nominovali na ocenenie BAFTA.

V 70. a 80. rokoch veľa príležitostí nedostával. Dal mu ju ale režisér Richard Attenborough, ktorý ho obsadil do role podplukovníka Johna Frosta v Príliš vzdialenom moste (1977). Pred kamerami vtedy stál s hviezdami svetového formátu - Seanom O´ Connerym, Geneom Hackmanom, Robertom Redfordom, či Michaelom Caineom. Hopkins znova zažiaril. O rok neskôr ho režisér Attenborough oslovil opäť. Za jeho film Kúzlo z roku 1978 získal nomináciu na Zlatý glóbus a cenu BAFTA.

V polovici 70. rokov začal za úspech platiť. V roku 1975 sa opil natoľko, že upadol do bezvedomia. Odvtedy úspešne abstinuje. Za zisk ďalšej Emmy môže vďačiť úlohe Adolfa Hitlera a filmu Bunker (1981). Nasledovala snímka z pirátskeho prostredia - Bounty (1984), no tá nezaujala. Hopkins dokázal zahrať aj hrbáča Quasimoda vo filme Zvonár u Matky Božej (1982). Jeden zo svojich hereckých vrcholov zažil v roku 1991. Za postavu doktora Hannibala Lectora v Mlčaní jahniat získal Oscara, cenu BAFTA, Cenu newyorských filmových kritikov a Cenu národnej rady. Do histórie filmu sa tak zapísal ako herec, ktorému stačilo byť na plátne pol hodinu a za svoj výkon dostal Oscara. V roku 1993 získal šľachtický titul Sir.

Najväčší úspech zaznamenal v 90. rokoch. Pod režisérskou taktovkou Jamesa Ivoryho natočil filmy Howards End (1992), Súmrak dňa (1993) a Prežila som Picassa (1996). Hopkinsovu kariéru zdobia aj role dvoch amerických prezidentov - Richarda Nixona vo filme Nixon (1995), a Johna Q. Adamsa vo filme Amistad (1997). Za obe získal nominácie na Oscara. Hral aj vo filme Zorro: tajomná tvár (1998).

S herectvom sa rozlúčil po dotočení Inštinktu (1999), ale po roku vzal svoje slová späť. "Do pekla s celým s prostým showbiznisom, je to mrhanie životom. Keď sa pozriem späť, vidím vyprahnutú púšť strateného času,“ povedal Hopkins v decembri 1998. Následne prijal rolu v pokračovaní Mission: Impossible II. a v roku 2001 sa navyše do kín vrátil aj vo filme Hannibal. V čase nakrúcania filmu bol už rok občanom USA.

Z filmového priemyslu ani potom neodišiel, no kritikov neohúril ani thrillerom Srdce v Atlantíde (2001), Červený drak (2002) či Česká spojka (2002). Od roku 2003 sa mu šťastie začalo opäť lepiť na päty miesto smoly. Účinkoval vo filme Ľudská škvrna (2003) a o rok neskôr ho svet videl v snímke Olivera Stonea Alexander Veľký. Následne hral vo filmoch V zajatí rýchlosti a Dôkaz z roku 2005. Počas uplynulého roka pracoval na filmoch Všetci kráľovi ľudia a Bobby. V roku 2007 sa do kín dostanú snímky Beowulf, Fracture, Slipstream v ktorých rozhodne nebude chýbať.

SITA/AP