Herec Ladislav Pešek zomrel pred 23 rokmi

BRATISLAVA 12. júla (WEBNOVINY) - Vždy chcel byť hercom a mal na to všetky predpoklady. Hercami boli nielen obaja rodičia, ale i prarodičia a on sám stál na javisku už ako štvorročný. Ladislav Pešek (vlastným menom Pech) sa narodil 10. októbra 1906 v Brne, kde vyštudoval konzervatórium a hneď po jeho skončení ho v roku 1927 prijali do tamojšieho Národného divadla. Keďže v ňom pôsobili aj jeho rodičia, aby sa od nich odlíšil, prijal ako pseudonym matkino dievčenské priezvisko.


Peškov talent bol natoľko výrazný, že už o dva roky sa stal členom Národného divadla v Prahe, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku v roku 1975. Vytvoril tu okolo troch stoviek postáv siahajúcich od komediálnych hrdinov, cez tragikomické typy až po osudom stíhaných mužov akceptujúcich osudovú ťarchu tohto sveta. Pre Ladislava Peška bolo navyše typické, že sa stále udržiaval vo výbornej fyzickej kondícii (vedel i tancovať, stepovať) a až do pokročilého veku udivoval mladistvou vitalitou. Sám o tom hovoril: "Človek si má udržať mladosť až do smrti, keď chce rozdávať ľuďom radosť a zážitok. Snažil som sa, aby kus mladosti bol vo všetkých mojich postavách - hoci aj stáli nad hrobom“. K jeho najznámejším postavám patria Kalafuna (Strakonický dudák), Tulák (Zo života hmyzu), Klásek, Zajíček (Lucerna), Galén (Bílá nemoc), Pseudolus (Lišák Pseudolus), Harpagon (Lakomec), Puk (Sen noci svatojánské), Chlestakov (Revízor), Archie Rice (Komik), Tovje (Sumař na střeše).

Vo filme nevytvoril Ladislav Pešek veľa hlavných úloh, no všetkým vedel dať natoľko jedinečný charakter, že si ich diváci vždy zapamätali. Po prvý raz stál pred kamerami v roku 1931 (Miláček pluku, Loupěžník) a do roku 1945 nakrútil vyše 40 filmov. Takmer výlučne išlo o komédie: Matka Kráčmerka, Uličnice-1934, Harmonika, Lidé na kře-1937, Jarka a Věra-1938, Okénko do nebe-1940, Hotel Modrá hvězda, Roztomilý člověk, Těžký život dobrodruha-1941, Valentín Dobrotivý-1942. Najúspešnejšie a dodnes najobľúbenejšie sú ale dve: Škola základ života (1938) a Cesta do hlubin študákovy duše (1939), kde si s chuťou zahral prešibaných gymnazistov Ádu Čuřila a Vojtěcha Kulíka - hoci sám už mal vtedy vyše tridsať...



Po roku 1945 dostával Ladislav Pešek i náročnejšie úlohy. Vo filme O ševcovi Matoušovi (1948) hral titulnú postavu muža bojujúceho v 19. storočí za svoje ideály, kráľovským šašom bol v Janovi Husovi (1954) a Janovi Žižkovi (1956) a tragickú postavu židovského väzňa vytvoril vo filme Transport z ráje (1962). Psychologickyvýrazné postavy zo súčasnosti mal vo filmoch Únos (1952), Škola otců (1958), Probuzení (1959), Zlé pondělí (1960), Tvář v okně (1963), Hrdina má strach (1965). Ladislav Pešek hral aj v rozprávkach (Strakonický dudák, Obušku, z pytle ven - 1955 Hrátky s čertem - 1956), kým z komédií sú najznámejšie Haškovy povídky ze starého mocnářství (1952), Kasaři (1958), O věcech nadpřirozených (1958), Svatá hříšnice (1970), Adéla ještě nevěčeřela (1977), Já už budu hodný, dědečku!, Talíře nad velkým Malíkovem (1978).

S televíziou spolupracoval Ladislav Pešek od jej začiatkov a účinkoval v niekoľkých desiatkach inscenácií (Námluvy-1962, Vrah dostal Goncourta-1966, Ohnice-1969, Dlouhý podzimní den-1971, Bratranec Pons-1973, Tři na lavičce-1973, Nebožtíci na bále-979, Nezralé maliny-1981, Diplomat-1982, Jako kníže Rohan-1983, Václava Kašpara den pátý (1985). Často hral aj v rozprávkach (Popelka-1969, Mrtvý princ-1971, Zlatovláska- 973, Nezbedná pohádka-1976, Hastrmanská povídačka-1978, Tlustý pradědeček-1984) a v seriáloch (Sňatky z rozumu-1968, Nejmladší z rodu Hamrů-1945, Nemocnice na kraji města-1978, Zákony pohybu-1979, Sanitka-1984).

Ladislav Pešek pravidelne vystupoval v rozhlase, učil na pražskom konzervatóriu (1943-47) a na DAMU (1947-50). Je aj autorom autobiografickej knihy Tvář bez masky (1977).

Bol dvakrát ženatý, z druhého manželstva mal dcéru Zuzanu. Zomrel po dlhej chorobe 13. júla 1986.

Zdroj: www.csfd.cz, Miloš Fikejz: Český film (2007)

SITA