Herec Július Vašek je vlk - samotár.

Kedysi hrali vo filmoch, účinkovali v divadlách, televízii i v rozhlase, písalo sa o nich vo všetkých časopisoch. Dnes to vyzerá, akoby sa pod nimi zem prepadla. Kam sa podeli niektorí naši herci? Aké sú ich pracovné a ľudské osudy?

Herec Július Vašek pôsobil v divadle od roku 1950. Kariéru začal v českých filmoch. Pre svoj zjav bol priam predurčený do negatívnych postáv. Pamätáme si ho z  filmov Kapitán Dabač, Pacho, hybský zbojník, Medená veža, Orlie pierko. V súčasnosti je už na dôchodku a netají sa, že je vlk - samotár. Žije v jednoizbovom byte na bratislavských Ostredkoch a jeho zdravotný stav je zlý. Nečudo, že je pesimistický a zatrpknutý. Staroba, choroba, samota, smrť - to je stručný scenár života tohto známeho herca, ktorý išiel z jednej filmovej roly do druhej. Obsadzovali ho najmä v Česku. Na vrchole hereckej kariéry dostal výpoveď v divadle Nová scéna, údajne pre osobné nedorozumenia s vtedajším riaditeľom Ľubom Romanom. „Vlastne ma vyhodili spolu s Ivanom Krivosuckým, čo sa ma, samozrejme, veľmi dotklo. Pre vstup do Dubčekovej strany ma zasa prestali obsadzovať na Kolibe,“ vysvetľuje Vašek, ktorého vari najväčšia rana od života čakala až pred dvoma rokmi. Vtedy mu náhle zomrela vo veku 53 rokov druhá manželka Alena. Navyše, dnes je takmer nechodiaci - trpí osteoporózou, prekonal operáciu oka a druhá ho ešte len čaká. Čo robí celé dni? „Čítam detektívky a pozerám televíziu, na ktorú však nemám dobrý názor. Celá kultúra je v prdeli,“ hovorí. Niekedy bola Koliba, ktorá vyrábala filmy. Nová scéna mala podľa neho super predstavenia. Bolo to schopné divadlo, ktoré malo úctu. Teraz sa tu hrajú, žiaľ, len muzikály...
Z obrazovky odišiel dnes už
79-ročný Vašek neskôr ako z divadla. Pravidelne dostával ponuky z Česka. Po odchode do dôchodku však menej vládal cestovať do Prahy, a tak zostal doma. V byte býva síce sám, ale má dve dcéry. „Klaudia z prvého manželstva, ktoré sa skončilo rozvodom, žije v Prahe. Hrávala menšie postavy a je bábkoherečka. Druhá dcéra Vierka pochádza z druhého manželstva, pracuje v divadelnom ústave, a spolu s manželom sa starajú o mňa. Bývajú neďaleko.“
S hercami, bývalými kolegami, sa však Július alebo Ďuso, ako ho všetci volali, nestretáva, ani ho nenavštevujú. Prečo? „Načo aj? Už sme si povedali všetko,“ mávne rukou a z jeho slov cítiť, že od života už nič nečaká. „Najlepších priateľov som mal Krivosuckého, Polónyiho a Müllera, ktorý už však nežije. Zasiahlo ma množstvo rán. Už sa nemám prečo smiať,“ hovorí zachmúrene Vašek. Vie, že v jeho prípade sú navždy preč  bohémske časy, keď sa po nakrúcaní stretávali s kolegami pri poháriku. Ako niekdajšia veľká hviezda si pomaly zvyká na nezáujem okolia. Žije zo dňa na deň, ráno čaká na večer. Jedna túžba mu predsa len zostala: Aspoň raz si zatancovať odzemok. 
Alena Horváthová-Čisáriková