Herec Jean Gabin ako tankista počas vojny oslobodzoval Paríž

Paríž/Bratislava 17. mája (TASR) - Veľká osobnosť francúzskeho filmu, herec Jean Gabin sa narodil pred 110 rokmi 17. mája.


Navonok hrubý, s drsnými chlapskými spôsobmi, v duši vraj citlivý človek si od začiatku filmovej kariéry vytvoril filmový imidž cynického a unudeného človeka s cigaretou v ústach.

Po vyvrheľoch, odsúdencoch a večne prenasledovaných mužoch, ktorí na dlhší čas poznamenali jeho herecký naturel, v zrelom veku s rovnakou presvedčivosťou a prostotou vytváral postavy robotníkov, dedinčanov a mužov z ľudu, ako aj intelektuálov, politikov, aristokratov, tulákov bez domova, elegantných a neúprosných gangstrov a policajných komisárov. Nikdy nepodľahol hereckému stereotypu a charakter postavy vedel dokonale zmeniť interpretačnou technikou.

Jean Gabin, vlastným menom Jean Alexis Moncorgé, sa narodil 17. mája 1904 ako siedme a posledné dieťa do rodiny operných a muzikálových spevákov. Po otcovi prevzal svoj umelecký pseudonym. Bol to práve otec, ktorý svojho syna, predavača novín a murára, v roku 1923 predstavil riaditeľovi kabaretu Folies-Bergeres a tak sa začala jeho operetná a muzikálová kariéra. Po divadelných začiatkoch získal v roku 1930 úlohu vo filmovej operete a už koncom 30. rokov 20. storočia patril k najpopulárnejším francúzskym hercom.

Počas celej svojej filmovej kariéry spolupracoval Jean Gabin vždy so zvučnými režisérskymi menami (Jacques Tourner, Anatole Litvak, Jean Renoir, Julien Duvivier, Marcel Carné, Henri Verneuil).

Patril k najväčším francúzskym hercom takmer 40 rokov, počas ktorých získal mnoho ocenení. Najlepšie postavy vytvoril vo filme Pépé-le-Moko (1937), v drámach La Grande illusion (Veľká ilúzia, 1937), La Bete humaine (Človek beštia, 1938), vo filme Le Jour se leve (Deň začína, 1939).

Počas druhej svetovej vojny odišiel do USA, kde nakrútil dva menej úspešné filmy. Prihlásil sa ako dobrovoľník do protifašistického odboja a v roku 1944 sa vylodil so spojeneckými armádami v Normandii. Počas invázie sa zoznámil s Marlene Dietrichovou, ktorá bola istý čas jeho družkou a s ktorou hral vo filme Martin Roumagnac (1946).

Prvé roky po vojne sa snažil nadviazať na bývalú slávu. S pribúdajúcimi rokmi hľadal iné typy, ktoré by odpovedali jeho naturelu. Ako sám povedal, hral úlohy primerané veku. Prirodzená elegancia s veľkým hereckým talentom mu umožnili rovnako dobre zahrať vo filme French Cancan (Francúzsky kankán, 1954), Jeana Valjeana v Les Misérables (Bedári, 1958) podľa Victora Huga, tuláka vo filme Archimede, le clochard (Tulák Archimedes, 1959), perfektného komisára Maigreta v sérii príbehov detektívok Maigret et l'affaire Saint-Fiacre (Prípad komisára Maigreta, 1959). Výborné boli úlohy s komikom Louisom de Funésom Le Gentleman d'Epsom (Gentleman z Epsomu, 1962) a Le Tatoué (Tetovaný, 1968), Mélodie en sous-sol (Melódia podzemia, 1963) s Alainom Delonom, Du rififi a Paname (Prepadnutie v Paname, 1966), Le Soleil des voyous (Slnko darebákov, 1967), Le Pacha (Paša, 1968). Zahral si aj človeka na druhej strane zákona – šéfa gangstrov v Le Clan des Siciliens (Sicílsky klan, 1969) s Alainom Delonom a Linom Venturom, nasledoval film La Horse (Heroín, 1970), Le Chat (Mačka, 1971), Prípad Dominici (1973), Deux hommes dans la ville (Dvaja muži v meste, 1973) znova s Alainom Delonom, Verdykt (Verdikt, 1974) so Sophiou Lorenovou.

Od roku 1963 niekoľko rokov riadil spolu s Fernandelom vlastnú produkčnú spoločnosť Gafer Films. Okrem viacerých ocenení získal v roku 1976 špeciálneho Césara za celoživotné dielo.

Na konci života bol Jean Gabin bohatý a rozmarný človek. Na svojom statku v Normandii choval závodné kone.

Zomrel 15. novembra 1976 v Paríži na infarkt a zanechal po sebe tri rozvedené ženy a tri deti. Jeho prianím bolo, aby ho ako námorníka pochovali do mora. Urnu s jeho popolom vhodili námorníci francúzskej fregaty do Atlantiku niekoľko kilometrov od prístavu Brest vo francúzskom Bretónsku.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR