Hejková ukončila trénerskú kariéru 13. titulom s USK Praha

Natália Hejková sa rozlúčila so svojou 38-ročnou trénerskou kariérou 13. ligovým titulom s ZVVZ USK Praha. V treťom finálovom stretnutí českej Chance ŽBL zvíťazil jej tím doma nad Žabinami Brno 83:52 a v sérii hranej na tri víťazstvá uspel po výsledku 3:0 na zápasy.

Pre legendu slovenského a svetového basketbalu to bola v domácom prostredí dokonalá rozlúčka s kariérou v pozícii hlavnej trénerky, do Športovej haly Královka si našlo cestu 1024 divákov. V tejto sezóne nenašli jej zverenky na ligovej scéne premožiteľa a Hejkovej etapa s USK Praha priniesla v tejto súťaži vo všetkých sezónach (2013 – 2025) zlato. Pražský tím získal 15. ligový titul za sebou, celkovo bol 19. v histórii najvyššej súťaže.

„Môj režim bol nepríjemný, už od štvrtku som nadávala, že toľko mediálnych povinností a novinárov. Každý má tlačil do toho, že to budú emócie, ale musela som sa sústrediť na to, čo idem robiť. Čas som mala na to až 90 minút pred zápasom a poslala som štáby preč. Dva televízne štáby ma sledovali počas celého dňa. Hráčky som vyzývala, aby sa skoncentrovali na tento zápas. Nebolo to najlepšie, keď videli mňa prichádzať a kamery, no bolo ťažké. Som im vďačná za to, že to zobrali z dobrého konca a v podstate od začiatku bolo jasné, že kto zápas vyhrá,“ zhodnotila Hejková pre cestu za posledným zápasom v pozícii hlavnej trénerky.

Brno v tohtoročnej finálovej sérii nenašlo víťazný recept a po dvoch možnostiach, ako zlomiť tohtosezónnu nezdolateľnosť USK, prehralo na Královke najvýraznejším rozdielom vo finálovej sérii. Domáce basketbalistky vyťažili aj z atmosféry z publika, veľmi rýchlo zlomili odpor rivala v boji o titul majsteriek Česka. „Prvý zápas bol vyložene o únave. Druhý bol taký, že na Žabinách sa vždy ťažko hrá a tam sme trochu podcenili scenár. Vyhrávali sme o 15 bodov a potom, keď sme poľavili, tak sa Žabiny dotiahli a bolo to napínavé. Obdivovala som hráčky, po zápase tvrdili, že to mali pod kontrolou. Tento tretí zápas bol úplne suverénny. Vnímala som to, pretože ani na Euroligu nechodí toľko ľudí. Víťazstvo v Eurolige a výkony, ktoré sme tam podávali, pritiahli ďalších divákov do haly. Som veľmi rada, že tu bolo mnoho mládeže. Tie dievčatá, ktoré vyhrali jeden, aj druhý titul, tak sú obrovským vzorom pre mládež. Dúfam, že nejaké nám vyrastú,“ vyhlásila slovenská trénerka.

Potenciálne posledný zápas vo finálovej sérii prilákal do hľadiska množstvo basketbalových osobností, funkcionárov, trénerov a hráčok, ktoré boli v nejakej miere spojené s Hejkovou kariérou. „Do poslednej minúty som to brala tak, že je to zápas a aj po jeho konci som sa vytešovala z toho, že to bolo tak jednoduché. Musím pripustiť, snový koniec, čo viac. Vôbec som to nečakala. Záujem je taký obrovský, že každý deň niekto volá alebo píše, že chce rozhovor alebo fotenie. Ja nie som zvyknutá si robiť kalendár, tak sa stáva, že zabudnem. Najviac ma samozrejme potešilo, že prišli hráčky, ktoré pred 26 rokmi urobili prvý titul. Keď som počula Ivetu Bielikovú, že som jej dala veľa do života, tak to ma poteší najviac. Je to viac ako všetky tituly, keď nejaká hráčka príde a povie, že to nebolo len o basketbale,“ uviedla Hejková k mediálnym povinnostiam a stretnutiam po zápase.

Sedemdesiatjedenročná rodáčka zo Žiliny (nar. 7. apríla 1954) odštartovala svoju trénerskú kariéru v roku 1987 v Ružomberku, ktorý bol v tom čase víťazom Slovenskej národnej ligy a budoval družstvo pre účasť v najvyššej československej súťaži. Z pôvodnej dvojročnej zmluvy bola 25-ročná etapa pretkaná mimoriadnymi úspechmi. Zlomová bola sezóna 1989/1990, keď získala prvú trénerskú medailu v najvyššej súťaži – bronz. Následne na to vybojovala s SCP/MBK trikrát zlato (1991 – 1993) v spoločnej lige českých a slovenských tímov.

Po rozdelení štátov pokračovala ružomberská dominancia, ktorej výsledkom bolo ligové zlato v rokoch 1993 – 2002. Celkovo získala Hejková s „Ružou“ 13 majstrovských titulov, podobne ako neskôr s ZVVZ USK Praha. Európska basketbalová scéna začala klub z Ružomberka registrovať v roku 1992, keď si zahral v najvyššej kontinentálnej súťaži - do roku 1996 Európsky pohár majstrov, potom už Európska liga. Pod vedením slovenskej trénerky z toho bol dvakrát bronz (1996 a 1997) a najmä rovnaký počet zlatých kovov (1999 a 2000). V Ružomberku pôsobila slovenská trénerka do 22. februára 2003, okrem bohatej zbierky úspechov sa viaže k jej menu 246 zápasov trvajúca ligová šnúra bez prehry.

Následne odštartovala Hejkovej zahraničná trénerská etapa, tri sezóny pôsobila v maďarskom Šoprone (2003 – 2006) a rovnaký počet rokov si „odkrútila“ v Rusku. Dva bola súčasťou Spartaka Moskovská oblasť a rok bola v Diname Moskva. Svoju zbierku rozšírila o ďalšie dva triumfy v Eurolige (2007, 2008) a ligové tituly (2007, 2008). Po krátkej pauze bez angažmánu sa na krátko ujala španielskej Valencie (2011) a neskôr 5. novembra 2012 zakotvila až do konca trénerskej kariéry v ZVVZ USK Praha.

V hlavnom meste Česka zanechala Hejková tiež významnú a úspešnú stopu, v rokoch 2013 – 2025 jej tímu nepretržite na krk vešali zlato pre majsterky Česka. K tomu bola súčasťou 301 zápasov trvajúcej ligovej šnúry bez prehry, ktorá spoločne s tou ružomberskou bola mimoriadnou v ponímaní športu. Podarilo sa jej tiež udržať stopercentnú bilanciu vo finálových dueloch Euroligy, túto súťaž dokázala vyhrať s USK v rokoch 2015 a 2025, vďaka čomu potvrdila status najúspešnejšej trénerky v tzv. modernej ére súťaže so 6 triumfmi a najmä bilanciou 315 výhier zo 490 odkoučovaných zápasov v tejto súťaži. S USK vybojovala tiež európsky Superpohár (2015) a dva euroligové bronzy (2019, 2024). Celkovo získala 28 republikových titulov.

Na reprezentačnej scéne pôsobila Hejková najskôr v pozícii asistentky trénera, neskôr v pozícii šéfky lavičky Slovenska (1998 – 2000, 2011). Z ME 1997 má striebro a z ME 1999 vybojovala 4. miestom účasť slovenského kolektívu na OH 2000. V roku 2007 prijala funkciu asistentky trénera ženskej reprezentácie Ruska, z tejto etapy má zlato z ME 2007 a bronz z OH 2008.

Hejková je od roku 2019 členka Siene slávy Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA), od roku 2018 Siene slávy slovenského basketbalu, držiteľka Radu Ľudovíta Štúra III. triedy a Krištáľového krídla, najúspešnejšia trénerka v ženskom basketbale na Slovensku v 20. storočí a 23-násobnou víťazkou ankety SBA o trénera roka. Na neoficiálnych majstrovstvách sveta klubov (Golden Cup) obsadila s „Ružou“ druhé miesto (1998). Dvakrát viedla Výber sveta v All Star zápase FIBA (2006, 2007). „Emócie neprišli, mám to vyrovnané spred dvoch mesiacov,“ povedala Hejková otvorene k tomu, či na ňu doľahli emócie z ukončenia trénerskej kariéry.

Ohlasy slovenských športových osobností na ukončenie kariéry slovenskej basketbalovej trénerky Natálie Hejkovej

Iveta Bieliková, bývalá basketbalová reprezentantka Slovenska a hráčka Ružomberka: „Z môjho pohľadu je to jeden nádherný športový príbeh, ktorý nemá v Európe obdobu a na konci kariéry je umocnený víťazstvom v Eurolige a s úžasnými výkonmi jej družstva. Mne je Natália jedna z najbližších osôb môjmu srdcu, nie len preto, čo sme v ružomberskom basketbale dokázali, ale aj pre jej veľký charakter, nadhľad, pohodu a profesionalitu. Bolo to pre mňa veľké šťastie a som vďačná, že som zažila obdobie nadštandardného systému, ktorý vytvárali Natália s p. Smolekom v ružomberskom prostredí a vďaka tomu z nás, slovenských hráčok, mohli vyrásť basketbalové osobnosti, ktoré sa dokázali presadzovať aj na európskej a svetovej úrovni. Jej kariéra je obdivuhodná v tom, že dokázala pracovať s rôznymi typmi hráčok. V ružomberskom prostredí s mladými hráčkami a postupnými krokmi z Národnej ligy až do víťazstva v Eurolige. Taktiež však i s basketbalistkami už svetového formátu. Vždy dokázala vytvoriť družstvo s obrovským kolektívnym duchom a srdcom. Natália zanecháva takú stopu v basketbale, že keď robíš veci s láskou, múdrosťou a si obklopený rovnako silnými charakternými ľuďmi, tak sa dajú dokázať veľké veci.“

Zuzana Žirková, bývalá basketbalová reprezentantka Slovenska a hráčka Ružomberka: „Natália Hejková sa narodila pre tento šport a jej trénerská kariéra je zrejme nenapodobniteľná. V podstate kde prišla, tak doniesla úspech a siahala vždy po maxime – jednoducho povedané, sadla tam vždy ako chýbajúce puzzle do skladačky. Jej úspechy s USK Praha a ďalšími tímami, vrátane zisku mnohých titulov v Eurolige, ju právom radia medzi najvýznamnejšie trénerské osobnosti basketbalovej histórie. Na Slovensku je síce verbálne oceňovaná, ale cesta, ktorú vybudovala pre ženský basketbal, je dnes príliš hrboľatá. Možno aj slepá. Natália sa stala inšpiráciou pre generácie ženských tréneriek nielen na Slovensku, ale po celom svete. Dokázala, že žena môže byť špičkovou trénerkou na najvyššej úrovni a zbúrala mnohé stereotypy v športe dominovanom mužmi. Je iróniou, že zatiaľ čo vo svete máme jedinečnú ikonu ženského basketbalu, ženský basketbal sa stal Popoluškou, ktorej macocha podporuje vlastnú, ale oveľa menej perspektívnu dcéru. V svetovom basketbale zanecháva odkaz neuveriteľnej profesionality a vysokých štandardov. S úctou a veľkým rešpektom k tomu, čo všetko obetovala tomuto športu, môžem len gratulovať. Jej prínos ďaleko presahuje športové úspechy nielen nášho basketbalu, ale aj ostatných športov. Ukázala, že na najvyššej úrovni sa dá uspieť vďaka tvrdej práci a odvahe ísť vlastnou cestou. Jej príbeh by mal byť mementom pre tých, ktorí podceňujú úlohu žien v športe.“

Anton Gavel, bývalý basketbalový reprezentant Slovenska a tréner nemeckého Bambergu: „To, čo ona dosiahla, tak je neopísateľné. Vyhrať toľko titulov a národných šampionátov s rôznymi klubmi, byť stále na vrchole, je niečo, čo si zaslúži obrovský rešpekt. My, Slováci, musíme byť hrdí na to, že to bola najlepšia trénerka, akú sme kedy mali a že prišla z našej krajiny. Všetci by sme si mali brať príklad a učiť sa od nej. Jej kariéra sa nedá dostatočne opísať pozitívnymi slovami. Je to ikona, ktorá zaslúžene patrí do histórie ženského basketbalu. Mali by sme si zobrať príklad z toho, že sa nebála povedať svoj názor. Nebude ju ľahké nahradiť, preto si z nej treba zobrať príklad. Euroligové tituly s Ružomberkom sú niečo, čo asi tak skoro nebudeme mať. Postavila ženský a slovenský basketbal na piedestál. Nám, trénerom, by to malo dať motiváciu do roboty, že niekto zo Slovenska dokáže byť úspešný na svetovej úrovni, ako pani Hejková. Veľká česť tomu, čo dokázala.“

Radoslav Rančík, bývalý basketbalový reprezentant Slovenska a osemnásobný víťaz ankety Basketbalista roka: „Kariéra trénerky Natálie Hejkovej patrí k absolútnemu vrcholu svetového športu. Ak si v NBA spomenieme na legendárneho Phila Jacksona, v európskom ženskom basketbale je to práve 'Nata', ktorá dosiahla podobný úspech. A to nielen z hľadiska výsledkov, ale aj z toho, ako hlboko ovplyvnila životy hráčok a celých tímov. Dosiahla míľniky, ktoré budú na čele historických rebríčkov ešte veľmi dlho. O tom, aká legenda vyrástla na Slovensku, bude hovoriť celý svet. Neuveriteľne skromná a príjemná žena s obrovským srdcom a vášňou, ktorú dokázala preniesť nielen na ihrisko, ale aj do celej organizácie. Jej úspechy hovoria samy za seba. Pre budúce generácie hráčok aj trénerov zanecháva odkaz výnimočných výsledkov – možno ťažko dosiahnuteľných, no rozhodne nie nemožných. Pani trénerka, zo srdca Vám prajem, aby ste si naplno užili zaslúžené voľno. Ďakujeme za všetky krásne momenty, ktoré ste nám priniesli. Váš prínos neoceniteľne obohatil nielen slovenský, ale aj svetový basketbal.“

Matej Tóth, držiteľ zlatej medaily z OH 2016 v chôdzi a majster sveta z roku 2015: „Vnímam ju ako celebritu. Nie je veľa trénerov, ktorí sú vo svete pojmom. Pamätám si ešte ako tínedžer, keď som sledoval zápasy Ružomberku vo Final Four a už vtedy som ju obdivoval. A ona to dokázala zopakovať s ďalšími klubmi, čo je známka najvyššej kvalita. Gratulujem jej k všetkým úspechom, k úžasnej trénerskej kariére a ďakujem za všetko, čo spravila pre slovenský šport a propagáciu Slovenska vo svete.“