|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. novembra 2015
Hanusove dni sa začali v Prešove omšou v Konkatedrále sv. Mikuláša
Kostol sv. Mikuláša na Hlavnej ulici v centre mesta Prešov.
Zdieľať
Kostol sv. Mikuláša na Hlavnej ulici v centre mesta Prešov. Foto: TASR/Milan Kapusta
Prešov 15. novembra (TASR) – Slávnostnou svätou omšou za obete totalitných režimov v Konkatedrále svätého Mikuláša v Prešove sa začal dnes festival diskusií a prednášok o slobode Hanusove dni. Počas budúceho týždňa sa podujatia uskutočnia aj na iných miestach v Prešove.V utorok 17. novembra pokračuje festival benefičným organovým koncertom u františkánov. Počas ďalších dní ponúka filmy v kine Scala, konferenciu Nenápadní hrdinovia v Parku kultúry a oddychu, kde sa bude natáčať aj Lampa Štefana Hríba na tému Východ – Západ. Program v Prešove vyvrcholí v piatok 20. novembra pietnou spomienkou na obete komunizmu na Hlavnej ulici. Hanusove dni sa po prvý raz konajú v Prešove vo formáte týždenného mestského festivalu. Vďaka spolupráci s mestom je vstup na všetky podujatia voľný.
Festival sa 20. novembra presunie do Spišskej Kapituly, kde pokračuje akademickým víkendovým programom na tému mučeníctva v kresťanskom umení.
"Sedemnásty november je o víťazstve demokracie a slobody nad lžou a nenávisťou. Demokracia je diskusia, preto prinášame týždenný festival večerných diskusií a prednášok o slobode, dejinách, kultúre a spoločnosti," uviedol Marek Hrubčo, predseda Fóra pre kultúru, ktoré organizuje východné Hanusove dni už šiesty rok. "Netajíme, že chceme osloviť náročnejšie publikum. Sme presvedčení, že v Prešove je takéto publikum početné, no podujatí tohto formátu je tu málo. Tešíme sa, že Viki Olejárová predstaví piesne Karla Kryla aj v rámci nášho festivalu, a to v stredu 18. novembra podvečer v kine Scala pred premietaním dokumentu Stopy v snehu o pašovaní literatúry do Československa," doplnil Hrubčo.
Hanusove dni sa každoročne venujú kľúčovým otázkam našej doby. Nad veľkými a zložitými otázkami sa budú účastníci môcť zamýšľať spolu s hlavným rečníkom z Českej republiky, filozofom, politológom a vydavateľom Alexandrom Tomským. Podrobný program možno nájsť na stránke www.forumprekulturu.org.
Nad festivalom prevzala záštitu primátorka Prešova Andrea Turčanová. "Myslím si, že sloboda nie je bežný jav a treba si pripomínať tieto udalosti, aby mladá generácia nezabudla, že nie vždy sa dalo slobodne vyjadrovať a nie vždy sa dalo cestovať po celom svete. Hanusove dni sú veľmi milou akciou, kde sa toto dá pripomínať," uviedla primátorka. Ďalej spomenula, že v roku 1989 práve končila vysokú školu a tak bola priamym účastníkom tohto procesu. Zúčastňovala sa na manifestáciách v Bratislave. "Nepatrila som medzi lídrov, lebo som mala v tom čase dvojmesačné dieťa, ale podporovala som udalosti aj na fakulte." Turčanová nemá pocit, že sa vtedy naštartovala do politiky. "Skôr som sa stále profilovala ako človek, ktorý sa snaží bojovať za spravodlivosť," prehlásila.
Východné Hanusove dni sa hlásia k partnerským Bratislavským Hanusovým dňom. Podujatie organizuje občianske združenie Fórum pre kultúru. Na tomto ročníku spolupracuje aj Nadácia Konrada Adenauera, mesto Prešov, Festival slobody Ústavu pamäti národa, OZ Nenápadní hrdinovia a Magis i ďalšie organizácie.
Podujatie dostalo pomenovanie po Ladislavovi Hanusovi (1907-1994), katolíckom filozofovi, teológovi, kňazovi, prekladateľovi a znalcovi sakrálneho umenia, zakladateľovi filozofie kultúry. Od roku 1938 pôsobil ako profesor morálnej teológie v bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule. Počas totalitného režimu bol odsúdený za vlastizradu. Po prepustení v roku 1965 ho zbavili občianskych práv, dostal zákaz publikovania a mohol pracovať iba ako kurič. Je zakladateľom najdlhšie vydávaného slovenského samizdatu Orientácie. Od roku 1968 bol farárom v Kvačanoch, neskôr v Hybiach. Po novembri 1989 získal čestný doktorát Filozofickej fakulty UK. Uznania sa mu dostalo aj od pápeža, v roku 1994 bol menovaný za pápežského preláta. Zomrel v tom istom roku a je pochovaný v Ružomberku.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR