Hamšík sa v hľadisku hádal s fanúšikmi

Marek, sedem rokov sa s Martinom Škrtelom striedate na slovenskom futbalovom tróne. On vyhral anketu Pravdy a SFZ Futbalista roka štyrikrát, vy tri razy. Ako vnímate tento jav? Čo táto vaša dominancia znamená pre slovenský futbal?

Ja osobne si to veľmi cením, že už toľko rokov som v popredí tejto ankety. Budem sa usilovať, aby som tam vydržal čo najdlhšie. Verím, že stále sa budem v tomto smere zlepšovať. Som ešte mladý hráč, verím, že ešte niekoľkokrát sa do čela tejto ankety dostanem, že ju ešte niekedy vyhrám (smiech).

Kuriozitou tohto vášho striedania na pomyselnom futbalovom tróne je fakt, že ani jeden z vás dvoch nedokázal napodobniť vášho predchodcu Dušana Tittela, ktorý anketu vyhral tri roky po sebe, vám sa to doteraz nepodarilo. Neškrie vás to, že sa vám nepodaril tento čistý hetrik?
Samozrejme, že by som veľmi rád ten čistý hetrik dosiahol. Doteraz sa mi to na ihrisku ešte nikdy nepodarilo, bol by som rád, keby mi to vyšlo aspoň na tomto pódiu (smiech).

Spoluhráči v Taliansku vedia, že ste dvakrát vyhrali hlasovanie o najlepšieho futbalistu Slovenska. Teraz ste pridali tretie prvenstvo. Prinesiete im niečo do šatne ako poďakovanie za pomoc pri získaní tejto trofeje?
Tak niečo určite donesiem do šatne chalanom (krátka odmlka). Urobím nejaké pohostenie pre spoluhráčov. Ako poďakovanie za to, že aj oni majú podiel na mojom víťazstve. Aj oni sa oň zaslúžili (smiech).

Aký bol futbalový rok 2013, ktorý teraz slávnostne bilancujeme, pre Mareka Hamšíka, staronového kráľa slovenského futbalu? Čo sa mu v ňom podarilo, čo nie?
Keď sa tak vrátim späť, tak musím povedať, že bol úspešný. Individuálne som strelil veľa gólov. Mal som tiež veľa asistencií pri góloch. Aj hra mužstva bola dobrá. Či už na klubovej úrovni, alebo neskôr aj na reprezentačnej (krátka odmlka). Aj v reprezentácii sa ten náš herný prejav zlepšil. Dúfam, že to takto pôjde ďalej. Aj na klubovej, aj na reprezentačnej úrovni.

Hovoríte, že ku koncu minulej kvalifikácie sa zlepšila hra a výkony aj slovenskej reprezentácie. Aká ste teraz partia v mužstve, aká atmosféra panuje v reprezentačnej šatni?
Partia sme dobrá. Prišli noví chalani. Do mužstva pribudli noví a mladí hráči. Prijmeme ich do mužstva, budeme spolu fungovať. V prvom polroku nás čakajú nejaké prípravné medzištátne zápasy – a potom neskôr kvalifikácia o postup na majstrovstvá Európy.

Tromi víťazstvami v tejto celoslovenskej futbalovej ankete ste sa vyrovnali bývalému výbornému stopérovi Slovana Bratislava a slovenskej reprezentácie Dušanovi Tittelovi. Pamätáte si ho ako hráča? Zažili ste ho ako aktívneho futbalistu? Videli ste ho hrať?
Ja som dosť mladý (smiech). Nepamätám si ho ako hráča (krátka odmlka). Musel to byť kvalitný hráč, keď trikrát na Slovensku vyhral anketu o najlepšieho futbalistu. Ak by nebol kvalitným futbalistom, našu anketu by tri razy za sebou určite nevyhral.

Marek, čerstvo máte na konte tri prvenstvá v ankete o najlepšieho futbalistu Slovenska. Ktoré z nich si najviac ceníte a prečo?
Ťažko povedať. Ja osobne si veľmi cením každé. Asi to najkrajšie a najcennejšie bude to prvé (krátka odmlka). To prvé víťazstvo v roku 2009 ma asi najviac prekvapilo (smiech).

O ktorom z tých troch vašich triumfov ste vôbec neuvažovali, že by ste mohli získať poctu pre najlepšieho futbalistu Slovenska?
Ťažko povedať. Možno povedať, že to prvé bolo také jedinečné, neopakovateľné. Bolo to prvýkrát v živote. A prvé predsa vždy zostane prvé (smiech).

S Martinom Škrtelom v počte prvenstiev v ankete Pravdy a SFZ prehrávate 3:4. Čo treba urobiť pre to, aby ste tento stav vyrovnali, respektíve aby ste ho obrátili vo svoj prospech?
Ako som už povedal, ja som ešte mladý futbalista. Ešte mám dlhú kariéru pred sebou. Takže ešte sa s ním určite pobijem o nejaké to prvenstvo. A dúfam, že v tom súboji budem úspešnejší (smiech).

Poďme k vášmu účinkovaniu v Taliansku. S mužstvom SSC Neapol obhajujete 2. miesto v tabuľke. Ako vidíte vaše šance v otázke tejto obhajoby? Pokúsite sa ešte zaútočiť aj na vedúci Juventus Turín?
Na Juventus určite nie. Oni majú veľký bodový náskok na čele tabuľky. Na druhé miesto, ktoré obhajujeme, momentálne tiež strácame šesť bodov. Tak aj tá obhajoba bude ťažká úloha. Teraz najbližšie hráme doma s AS Rím. To bude veľmi dôležitý zápas z hľadiska nášho ďalšieho účinkovania v súťaži. Uvidíme, ako to všetko dopadne.

Tréner Rafael Benítez vám dal pred touto sezónou aj jednu individuálnu úlohu. Predpísal vám, koľko máte dať gólov v aktuálnom ročníku talianskej najvyššej súťaže.. Ako sa vám darí napĺňať jeho trénerske želanie? Koľko gólov to od vás vlastne chce?
Pätnásť gólov! Chýba mi ešte deväť... A to bude veľmi ťažké. Neviem, či to vôbec zvládnem. Ale v prvom rade budú najdôležitejšie víťazstvá celého mužstva a úspechy celého mužstva. Až potom budeme skladať účty okolo individuálnych štatistík a úspechov.

Čím sa vaše mužstvo zmenilo príchodom trénera Rafaela Beníteza. Čo je vo vašom mužstve nové?
Dá sa povedať, že všetkým. Herným štýlom, spôsobom hry, novými hráčmi, ktorých priviedol. Je to všetko nové. Tréner Benítez priniesol do mužstva naozaj veľa noviniek. Máme šťastie, že sme veľmi rýchlo vedeli preladiť na jeho ´vlnu´. Na zmenách pracujeme spoločne a najmä trpezlivo. Jeho zámery sa nám darí plniť so striedavými úspechmi (krátka odmlka). Samozrejme, mrzia nás niektoré výsledky. Napríklad remízy ako bola aj táto posledná v Livorne, kde sme remizovali 1:1. V tomto zápase sme urobili veľa chýb. Verím, že si z toho zoberieme ponaučenie, aby sme sa v budúcnosti podobných chýb vyvarovali. Verím, že si už na podobné zaváhania dáme pozor.

Zranenie nohy vás na dlhý čas, na takmer dva mesiace, vyradilo z hry. Bolo to najvážnejšie zranenie vo vašom futbalovom živote? Ako ste takú dlhú pauzu prežívali iba v úlohe diváka?
Bolo to moje prvé vážne zranenie v kariére (krátka odmlka). Takže pre mňa to bolo niečo iné a nové, s čím som sa doteraz ešte, našťastie, nestretol. Vydržať toľko dní bez futbalu, bolo pre mňa veľmi náročné obdobie. Bolo to zložité obdobie, lebo v ňom som mužstvu nemohol nijako pomôcť. Som rád, že to už mám za sebou.

Marek, aký ste futbalový divák? Ako sa vám počas tej zdravotnej pauzy páčilo v hľadisku, z ktorého ste mohli sledovať spoluhráčov na ihrisku?
Aký som divák? Taký, že si bránim svojich spoluhráčov (smiech). Ako vieme, fanúšikovia na tribúne vždy majú svoju pravdu. Oni sú vždy najmúdrejší (smiech). Oni najlepšie vedia, ako to mal ten – ktorý hráč pred bránkou súpera urobiť. A oni vedia aj to, prečo to neurobil....

Takže bránite svojich spoluhráčov?
Ako som povedal. Vždy si zastanem spoluhráčov. Viem, ako to chodí na ihrisku. Viem, čo ten – ktorý hráč chcel tou – ktorou akciou, alebo prihrávkou urobiť. Aký bol jeho úmysel. Niekedy to vyjde, ale niekedy zasa nie. Taký je šport, taký je futbal. Nič v ňom nie je dopredu určené, nalinkované, či nejako dopredu nakreslené (smiech).

Aj sa s fanúšikmi v hľadisku hádate?
Áno, aj (smiech)

Naozaj?
Vážne (smiech). Vždy si zastanem svojich spoluhráčov. Vždy si poviem svoje... Nie som nejaký extra temperamentný fanúšik, ale kolegov si pred fanúšikmi vždy zastanem. Nenechám ich predsa pre nič za nič kritizovať. A už vôbec nie od ľudí, ktorí možno v živote nehrali futbal, poriadne nekopli do lopty...

Na svojej oficiálnej internetovej stránke ste zverejnili gratuláciu Dominike Cibulkovej k jej postupu do finále grandslamového turnaja Australian Open, ako aj blahoželanie Anastasii Kuzminovej k jej zlatej olympijskej medaile, ktorú nedávno získala v Soči? Stíhate popri futbalových povinnostiach sledovať aj výkony iných slovenských športovcov?
Keď mám čas a priestor, tak si rád pozriem aj iné športy. V tomto smere som taký všestranný. Veľmi sa zaujímam o šport vo všeobecnosti. Mám rád prehľad aj v iných športoch. Veľmi pozorne sledujem výsledky slovenských reprezentantov. Tie, ku ktorým som gratuloval, boli fantastické! Zlatá medaila na olympiáde! To je predsa maximum, čo môže športovec v olympijskom športe dosiahnuť. A Dominika tiež urobila výborný výsledok. Dotiahla to predsa až do finále grandslamového turnaja. Ako vôbec prvá Slovenka! To je tiež veľký úspech (krátka odmlka). Boli to dve veľké veci, ktoré veľmi pomohli Slovensku a celému slovenskému športu. Urobili veľmi dobré meno Slovensku vo svete. Preto som obom gratuloval k ich životným úspechom.

Takže Anastasia Kuzminová vám v Soči urobila veľkú radosť. Ako ste vnímali jej víťazné preteky? Na čo ste mysleli, keď ste ju videli v cieli čakať na ďalšie súperky?
Prvé jej preteky som naživo v televízii nevidel. Práve som mal tréning. Jej úspech som videl potom neskôr zo záznamu. Z olympiády som si pozrel zápasy našich hokejistov a súťaže biatlonistov a biatlonistiek. Niečo ma potešilo, niečo už menej. Ale aj takú podobu má šport. Nedá sa vždy iba vyhrávať a dosahovať iba úspechy. K športu, bohužiaľ, patria aj prehry.

Keď spomínate prehry, mali ste už čas prebrať s vašim dobrým kamarátom Michalom Handzušom výkony našich hokejistov na tomto významnom turnaji?
Ešte nie. Doteraz nebol na to vhodný čas a priestor. Na to bude čas až cez leto, keď budeme mať obaja dovolenku. Potom to spolu všetko preberieme a zhodnotíme (smiech).

Marek, ku ktorému športu okrem futbalu máte najbližšie? Ktorému sa venujete vo chvíľach oddychu a relaxu?
Pravidelne som hrával tenis. A minulý rok som objavil plážový volejbal. Takže cez leto, keď budeme mať dovolenku, budem hrať plážový volejbal.

Čo hovoríte na skupinu, ktorú máme v kvalifikácii o postup na EURO 2016 vo Francúzsku? S akými pocitmi ste prijali menoslov našich súperov v nej?
My sme také zvláštne mužstvo. My sa vieme vybičovať k veľkému výkonu so silným súperom. V takých zápasoch vieme milo prekvapiť. Ale žiaľ, so slabšími súpermi zasa vieme nemilo prekvapiť. Už sa nám to neraz stalo. Teraz máme v skupine silných Španielov. Tí sú jasnými favoritmi našej skupiny. A máme tam Ukrajincov, proti ktorým môžeme milo prekvapiť. Sú tam aj Bielorusi, Macedónci, s ktorými by sme mali odohrať dobré zápasy, ale máme tam Luxembursko, s ktorým máme z minulosti aj zlé spomienky. Aj s nimi sme už prekvapili. Ale tiež nemilo (krátka odmlka). Takže v skupine máme súperov aj takých, aj takých. Vyberať si nemôžeme. Je to žreb, musíme hrať proti súperom, ktorých nám pridelil.

Marek, keď ste 52 dní nútene oddychovali od futbalu, mali ste čas venovať sa viac rodine a deťom? Užili si vás vaši najbližší doma? Ako prijali fakt, že ste stále doma?
Áno. Nemusel som chodiť na sústredenia pred zápasmi. Mohol som sa liečiť a venovať sa rodine. Aj tá mi pomohla k takej celkovej pohode. Pomohla mi vyrovnať sa s tou dlhou pauzou bez futbalu (krátka odmlka). Bolo to tiež niečo nové pre mňa. Ale aj pre nich. Najmä pokiaľ ide o ten čas pred zápasmi, ktoré som mohol stráviť v rodinnom kruhu. Takže deti si ma doma tiež užili. Bol som rád, že som mohol byť s nimi, hoci radšej by som hral futbal...

Viete rozoznať temperament svojich dvoch synov? Viete povedať, ktorý z nich je vitálnejší a pohybovo nadanejší, že by sa neskôr mohol vydať vo vašich stopách aktívneho futbalistu?
Ťažko povedať. Vyzerajú obaja ako keby boli na baterky (smiech). Stále sú v pohybe. V jednom kuse. Nevedia sa zastaviť (smiech).

Takže vám dali poriadne zabrať? Čo vás viac vyčerpalo – profesionálny futbal alebo amatérska starostlivosť o vaše deti? Ich stráženie doma a dávanie pozor na ne?
Viac ma vyčerpáva futbal. Sledovať deti pri hre, dávať na ne pozor, je zábava. Je to krásne, keď vidíte ako vám rastú pred očami. Je naozaj obdivuhodné, koľko energie majú tie deti v sebe. Oni majú energiu na rozdávanie. Obdivujem, kde sa ten elán a tá energia v nich berie.

Zhováral sa Štefan Žilka

Marek Hamšík sa narodil 27. júla 1987 v Banskej Bystrici. S futbalom začal už ako štvorročný chlapec, keď ho otec Richard, ktorý v mladosti hral za dorast Dukla Banská Bystrica a neskôr za Jelšavu, prihlásil do súkromného klubu Jupie Podlavice. V tomto klube Marek odohral množstvo zápasov, hlavne proti starším spoluhráčom. V Jupie Podlavice pôsobil deväť rokov. Na jeseň 1998 dal v stretnutí v Dolnej Strehovej šestnásť gólov, čo je rekord platný dodnes. V drese Jupie Podlavice v 38 súťažných zápasoch nastrieľal 111 gólov! Od roku 2002 pokračoval v kariére v ŠK Slovan Bratislava a tento prestup zaplatil jeho otec (125 000 Sk /4150eur). V Slovane bol tri sezóny, hral za mladší a starší dorast. V oboch výberoch Slovana sa tešil z majstrovského titulu, ale za A-mužstvo belasých odohral iba päť zápasov. Na turnaji reprezentačného výberu si Mareka Hamšíka vyhliadol skaut Brescie Calcio a v roku 2004 ako 17-ročný prestúpil zo Slovana do tohto talianského klubu za odstupné 60-tisíc eur. Jeho zatiaľ posledný prestup sa uskutočnil 28. júna 2007, keď sa na 5 rokov upísal nováčikovi Serie A mužstvu SSC Neapol. Klub z juhu Talianska za neho zaplatil 5,5 miliónov eur a Marek Hamšík v ňom pôsobí doteraz. Marek Hamšík reprezentoval Slovensko už v juniorských kategóriách. Hral v kvalifikácii na ME hráčov do 17 rokov, a neskôr aj o postup na ME hráčov do 19 rokov. Bol členom národného výberu SR do 21 rokov.
Za A-tím SR doteraz odohral 69 zápasov, v ktorých dal 11 gólov. Debutoval v priateľskom zápase 7. februára 2007 proti Poľsku. Prvý gól za reprezentáciu SR strelil 13. októbra 2007 v zápase proti San Marínu (7:0). V roku 2010 bol účastníkom MS v Juhoafrickej republike. V sezóne 2012/2013 sa v drese Neapolu tešil z 2. miesta v talianskej najvyššej súťaži a z postupu do Ligy majstrov. Marek Hamšík patrí medzi najväčšie talenty európskeho a svetového futbalu. Podľa britského denníka The Times bol dvanástym najväčším talentom svetového futbalu. V roku 2008 ho v Taliansku vyhlásili za najlepšieho hráča Serie A do 23 rokov. Ako prvého zahraničného legionára od roku 1997. O tri roky neskôr ho odborníci z Asociácie talianskych futbalistov zaradili do ideálnej zostavy talianskej najvyššej futbalovej súťaže. V marci 2010 (13. 3.) sa vo veku 22 rokov a 229 dní stal najmladším kapitánom SSC Neapol v jeho viac ako 80-ročnej histórii! V drese Neapolu dosiahol už pol stovky ligových gólov, čo ho zaradilo do najlepšej desiatky kanonierov v histórii tohto klubu. Neapolu v sezóne 2010/2011 pomohol aj k 3. miestu v Serii A a k postupu do osemfinále Ligy majstrov (LM). Niekoľko sezón po sebe je najlepším strelcom SSC Neapol v lige. Jeho rekord je 13 gólov zo sezóny 2010/2011. Druhý rok po sebe ho odborníci z britského denníka The Guardian zaradili medzi sto najlepších futbalistov na svete. V roku 2012 bol v tomto rebríčku na 97, mieste, v roku 2013 sa posunul na 58. miesto. Je dvojnásobným držiteľom Ceny Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu SR do 21 rokov (2007, 2008). V rokoch 2009, 2010 a 2013 zvíťazil v celoročnej ankete denníka Pravda a SFZ o najlepšieho futbalistu SR. V rokoch 2007, 2008, 2011 a 2012 mu v tejto prestížnej slovenskej ankete patrilo 2. miesto. Jeho mama bola hádzanárkou a tomuto športu sa v Banskej Bystrici - a neskôr aj v Neapole - venovala aj Marekova sestra Michaela, ktorá má za manžela futbalového reprezentanta Uruguaja Waltera Gargana, Marekovho dlhoročného spoluhráča v SSC Neapol.