Halenár: Vek mi neprekáža. Reprezentácia na mne nestojí ani nepadá

 Na jar ste gólmi pomohli Interu k záchrane v lige, ale dlho to vyzeralo na vypadnutie. Aj vy ste sa rozbiehali pomalšie, kde nastal zlom?
- Nezačali sme dobre sezónu a nezačal som dobre ani ja. Prvá štvrtina bola z mojej strany veľmi zlá. Potom prišli tvrdšie slová od trénera, ale aj od iných ľudí z môjho okolia, že by som sa mal prebudiť. Som rád, že to dopadlo takto, nastrieľal som tie góly a Inter sa zachránil.
Prišiel letný prestupový termín a vy ste aj po ňom zostali v Interi. Nemali ste pocit, že stagnujete?
- Nebol som sklamaný, ale skôr smutný, lebo som chcel odísť. Sám som vedel, že potrebujem zmenu. Cítil som totiž, že prešľapujem na mieste. Vtedy prišla ponuka Artmedie, čo bola pre mňa výborná vec. A takú ponuku, akú som dostal ja, ani Inter neodmieta.
V médiách sa hovorilo aj o vašich ďalších ponukách. Mali ste na stole niečo konkrétne aj od iných klubov?
- Všetko stroskotalo na tom, že sa nedohodli s Interom na finančnom vyrovnaní. Artmedia sa dohodla s vedením a ja som neváhal.
Záujem mala Banská Bystrica, ale vraj aj Senec.
- S Bystricou bol problém, že sa nedohodla na peniazoch s Interom. Ja som bol s  ňou predbežne dohodnutý. O tom Senci som vôbec nič nevedel. Inter hral asi u nich zápas, ja som tam pre zranenie nebol. Na druhý deň prišiel fax na klub, že Senec ponúka za mňa desať miliónov okamžite. Ja by som s prestupom určite nesúhlasil. Skok z prvej ligy do druhej by bola z mojej strany chyba.
Mohol by vás klub prinútiť k prestupu?
- Určite nie. Ak sa s novým vedením nedohodnem ja, nešiel by som tam.
Ako hráč ste mali na slovenskom trhu dosť vysokú hodnotu. Vnímali ste tie cifry, ktoré lietali éterom?
- Nevnímal som to, ale keď som už bol v Petržalke, tak som si premietol hlavou, že určite to neboli malé peniaze. Preto som rád, že sme postúpili do Ligy majstrov, a peniaze sa klubu vrátili.
Nie ste teraz tak trochu rád, že tá ponuka z Bystrice padla a že si môžete zahrať Ligu majstrov?
- To je ťažko povedať. Správali sa ku mne korektne. Futbal je však biznis, vyhral ten, kto mal peniaze.
Ako ste vnímali boj klubov o vás? Lichotí to hráčovi?
- Niekedy je to zbytočne rozmazané v novinách. Sú tam kluby, o ktorých hráč ani nevie a dokonca ani manažér. Ide iba o kačice. Ale zase je to príjemné, keď sa o vás zaujímajú viacerí.
Artmedia Bratislava
Hovorili ste, že ponuka od Petržalky bola veľmi dobrá. Polepšili ste si výrazne aj finančne?
- Nemyslím, že by to bol veľký skok, ale je to určite lepšie. Takú ponuku, akú som dostal, by neodmietol žiadny futbalista z našej ligy.
Je veľký rozdiel medzi Interom a Artmediou ako klubmi?
- Určite v kvalite hráčskeho kádra. Myslím, že je tam všetko rýchlejšie a mne to vyhovuje. Má to spád. Tréning, hneď regenerácia. Na Interi sme trávili zbytočne veľa času. Tréner Weiss nám dáva viac voľnosti.
V Interi ste boli ústrednou postavou. Teraz je to inak, keďže Petržalka má viacero
hviezd.
- Ja nie som hviezda. Samozrejme, v Interi som bol na to, aby som strieľal góly a pomohol klubu k záchrane. Musel mi ich však niekto pripraviť a boli sme všetci rovnocenní.
Aký je tréner Weiss? Je naozaj taký despota?
- Chce z nás v každom zápase dostať maximum a rovnako je to na každom tréningu.
V Artmedii ste síce krátko, môžete povedať, čo vám prestup dal?
- Poviem to tak: ešte nedávno som hral o záchranu v slovenskej lige a teraz hrám Ligu majstrov. Je to obrovský rozdiel, ale je to krok dopredu.
Možno povedať, že ste do toho vhupli rovnými nohami. Hneď prišiel Celtic Glasgow a váš hetrik. Čo môže takáto zmena urobiť v hlave mladého futbalistu?
- So mnou to našťastie neurobilo nič. Nebolo to jednoduché, pretože pred Celticom som odohral iba jeden zápas. Hrali sme v Nitre, dostal som červenú kartu a navyše sme prehrali. Snažil som sa to odbúrať a vyšlo to.
Je pre vás Artmedia prestupovým mostíkom do zahraničia?
- Mojím cieľom určite nie je zostať v slovenskej lige, ale uplatniť sa v zahraničí. Som rád, že som dostal šancu ísť do Artmedie.
Vnímate počas zápasov podvedome fakt, že sa svojím výkonom môžete predať?
- Je to šanca pre všetkých chalanov. Vidí nás celá Európa. Trošku mám v podvedomí, že treba zabrať na 130 percent, nie na sto. Keď budem makať, tak si ma niekto všimne.

Reprezentácia
V poslednom kvalifikačnom súboji proti Lotyšsku ste mali konflikt s trénerom Jozefom Bubenkom. V tom zápase ste nenastúpili a kouč vás nenominoval na blížiaci sa dvojzápas proti Estónsku a Rusku. Čo sa stalo?
- Ste prví, čo sa ma na túto tému pýtate, ale k tomu sa nechcem veľmi vyjadrovať. Vtedy sa v médiách prezentoval iba názor trénera Bubenka, ale mňa sa na to nikto nepýtal. Je to už za mnou, nebudem to rozpitvávať.
Máte pocit, že vzťah s trénerom Bubenkom je narušený?
- Momentálne chýbam
v dvadsaťjednotke, tak asi áno.
To, že chýbate na zraze, vnímate ako odplatu z jeho strany?
- Neviem, ako si to vysvetliť. To, že ma nenominoval rešpektujem - je to jeho rozhodnutie.
V zákulisí sa nahlas hovorilo o tom, že ste vraj dostali pokyn z petržalského klubu, aby ste v Lotyšsku nehrali a šetrili sa na Ligu majstrov proti Interu Miláno.
- Tieto reči chcem uviesť na pravú mieru. Je to totálna hlúposť. Nikto z Artmedie ma nekontaktoval a ani ja som nikomu netelefonoval. To sú neuveriteľné výmysly, ktoré sa šíria. Išiel som na hotelovú izbu a niekto si už domyslel, že utekám rýchlo volať do klubu. Môžem odprisahať na hocičo, že tieto fámy sú nepravdivé.
Bubenko ešte povedal, že tým, že ste pre zranenie odmietli nastúpiť, ste nechali v štichu spoluhráčov. Čo si o tom myslíte?
- Na mne nestojí ani nepadá reprezentácia do 21 rokov. Topiaci sa aj slamky chytá a zlízol som si to ja. Čo už...
Dvadsaťjednotka mala slušný a predovšetkým skúsený káder, ale veľkú dieru do sveta v kvalifikácii neurobila. Prečo?
- Boli zápasy, ktoré sme nezvládli a mali zvládnuť. To je hlavný dôvod, prečo sme zaostali za očakávaním.
Myslíte už čoraz viac na seniorskú reprezentáciu?
- V prvom rade musím podávať v klube čo najlepšie a stabilné výkony, aby som si vybojoval miestenku u trénera Galisa. Dostať sa do seniorskej reprezentácie je mojím ďalším snom v kariére.
Hovorí sa aj o tom, že ste náladový a niekedy konfliktný typ...
- Tak o tom nič neviem. Ja rozhodne nemám žiadne maniere. To sa na mňa, našťastie, nelepí...

Priateľka Lenka
Ako sa najlepšie odreagujete po stretnutí?
- S priateľkou Lenkou. Buď skočíme na večeru, alebo ideme rovno spať...
Spomenuli ste priateľku. Je ňou moderátorka športového spravodajstva jednej súkromnej televízie Lenka Hriadeľová. Týmto vzťahom ste vyvolali na Slovensku rozruch. Nemáte obavy z toho, že sa budete musieť skrývať a ľudia vás budú stále sledovať?
- Nemám strach, že nás bude niekto paparazzovať. Sme totiž na Slovensku. A čo sa týka nášho vzťahu, tak zapracovala medzi nami chémia. To, že je Lenka o desať rokov staršia, nie je žiadnou prekážkou. Keď sa dvaja ľudia majú radi, prečo by spolu nemohli byť.
Lenka sa rozumie športu - je to výhoda?
- Samozrejme. Môžem s ňou v pohode pozerať aj dva futbalové zápasy denne.
Kritizuje vás?
- (smiech). Áno, ale mierne, pretože po prehratých stretnutiach nemám dobrú náladu.
Lenka má malého syna - rozumiete si?
- Samko je zlatý, vychádzam s ním veľmi dobre. Už sme si aj zahrali futbal, ale keď zistil, že mi nevezme loptu, tak ho to prestalo baviť (smiech).

Marián Korbel, Lucia Petrincová