Hádzanárka Mazurová o synovi: Odmalička bol hyperaktívny

Prešov 3. októbra (TASR) - Hyperaktivita detí núti rodičov zamýšľať sa nad tým, ako správne nasmerovať ich ďalšie životné kroky. V drvivej väčšine sa rozhodnú pre športovú aktivitu, otázkou zostáva, či individuálnu alebo kolektívnu. Podobne to bolo v prípade bývalej prešovskej hádzanárky Beáty Mazurovej a jej syna Adama.


"Adam je môj jediný syn a ako malé dieťa bol veľmi hyperaktívny. Rozmýšľala som čo s ním, aby tú energiu vybil," uviedla pre TASR Mazurová, ktorá musela s hádzanou skončiť pre krvavé koleno už v sedemnástich rokoch. "So všetkými športmi ako korčuľovanie, lyžovanie, plávanie začínal od dvoch rokov. Chodieval so mnou i cvičiť a rozhodovali sme sa medzi tenisom a plávaním. V Košiciach napokon začínal ako šesťročný s plávaním. Ako prváčik prišiel domov sklamaný, že nezískal medailu. Musela som mu vysvetliť, že vytrvalosťou a poctivým tréningom tú medailu raz získa i on," prezradila matka bývalého hráča Tatrana Prešov, ktorý sa už ako jedenásťročný stal majstrom Slovenska v plávaní v disciplíne prsia.

Keďže bol jedináčik, rozhodla sa ho dať na tímový šport, aby sa naučil fungovať v kolektíve. Napokon sa z Košíc presťahovali do Prešova a Adam začal s hádzanou. "Asi preto, že som ju hrávala ja. Hádzaná je v Šariši pod vedením Miloslava Chmeliara na vysokej úrovni. Adam sa jej začal venovať od siedmeho ročníka, nikdy som nenástojila na tom, aby bol z neho vrcholový športovec. Chcela som, aby sa v kritickom veku detí venoval športu. Nie fajčeniu, alkoholu alebo drogám," konštatovala bývala pedagogička, ktorá sa učiteľskej profesii venovala sedemnásť rokov.

Na tréningy syna vodievala iba v prvom a druhom ročníku na ZŠ, keď začínal s plávaním. Potom fungoval samostatne. "Musím povedať, že bol svedomitý a na tréningy chodieval vždy načas, to mu zostalo dodnes. Nikdy nepovedal, že nejde na tréning, naopak šport ho napĺňal a v tomto ohľade bol bezproblémový," zalovila v pamäti Mazurová a k porovnaniu financovania v minulosti a v súčasnosti dodala: "Ak to porovnám s minulosťou, keď som začínala ja, tak štát sa viac staral o deti a boli sme v tréningových centrách mládeže. Neskôr ako dorastenky sme mali zabezpečenú stravu, zaplatené sústredenia a dostávali sme dokonca i diéty. Keď začal Adam a išiel na turnaj, tak som musela hradiť určitú čiastku i poplatok, približne v hodnote desiatich eur mesačne. Myslím si, že by mal štát vyčleniť viac financií na podporu športových talentov a zmysel mali i centrá mládeže."

Na Adama sa chodievala pozerať v jeho plaveckých začiatkoch, no neprežívala to veľmi dobre. Obrat nastal pri hádzanej, keď začala sledovať stretnutia staršieho dorastu. "Pri hádzanej som to vnímala inak, no keď sa mu nedarilo, tak tie pocity neboli dobré a niektoré veci som mu aj vyhodila na oči. Na druhej strane som ho netlačila do toho, že musí byť najlepší, chcela som, aby sa venoval tomu, čo ho baví. Momentálne vnímam, že rodičia chodia na tréningy i turnaje v skupinách a podporujú svoje deti. Povedala by som, že sú niekedy až premotivovaní a tlačia deti do výkonov, čo osobne neuznávam. Miestami zasahujú dokonca do práce trénera," hodnotila Mazurová.

V období puberty nebadala u svojho syna výrazné zmeny, pár výnimiek sa objavilo o niekoľko rokov neskôr. "Skôr som ho musela posielať von s kamarátmi, pretože jeho rovesníci chodievali do mesta a on sedel doma. Ako osemnásťročného ho vzali do A-tímu Tatrana a tam som mala pocit, že sa chcel vyrovnať starším. Mala som pocit, že sa utrhol z reťaze a párkrát si vypil. Tým, že som mu dohovárala, tak sa to utriaslo a znormalizovalo," prezradila v rozhovore pre TASR aktívne športujúca matka, v súčasnej dobe venujúca sa lyžovaniu, bicyklovaniu a predovšetkým crossfitu, ktorému sa celoročne venuje i Adam.

Podľa jej názoru rodič musí mať reálny pohľad na dieťa, nevidieť ho iba cez ružové okuliare. Podporiť ho vždy, nielen v dobrých životných chvíľach, ale aj v tých zlých. "Rodič by mal podporovať svoje dieťa, možno i vycítiť, či ho daný šport baví a napĺňa. Ak prídu zle psychické chvíle, tak mu dohovoriť. Adam mal tiež takéto momenty, keď som mu musela vysvetliť, že sa dlho venoval hádzanej a mal by vydržať, nehádzať všetko za hlavu. Tým sa naučil prekonávať životné prekážky. Netreba na dieťa tlačiť, šport mu musí robiť radosť," zamyslela sa Mazurová.

Prezradila i to, že Adam je skôr introvert a nemá rád publicitu. Napriek tomu mali otvorený vzťah a vždy ju potešilo, keď sa jej zdôveril a poprosil o názor, radu. "Prvú lásku mal dosť neskoro, no bola som rada, že sa mi s tým zdôveril. Máme otvorený vzťah i keď viem, že mi nepovie úplne všetko, je to však prirodzené. Po prvej priateľke prišla druhá a s tou sa aj oženil, nikdy nebol prelietavý," hodnotila Mazurová a k manželke syna stroho dodala: "Hrala volejbal a momentálne spolu športujú počas voľného času."

Na svojho syna bola predovšetkým hrdá, keď ešte nastupoval v Prešove v Lige majstrov a darilo sa mu. "Najmä vtedy, keď človek sedí v publiku a počuje od ľudí slová chvály na jeho adresu. Nikdy som sa za neho neprihovárala v klube či iných zväzoch," tvrdila Mazurová a odchod syna z Prešova do Hlohovca komentovala: "Tatran chce napredovať, preto nakupuje viac zahraničných hráčov a pomaly tu nie je ani jeden Prešovčan. Mal šťastie v tom, že ako jeden z mála hral za A-mužstvo a to šesť rokov. Hral Ligu majstrov a s Tatranom bol viacnásobný majster Slovenska." Vo finále slovenskej extraligy medzi Tatranom Prešov a Hlohovcom pochopiteľne fandila druhému menovanému klubu, no jedným dychom pokračovala: "Objektívne musím povedať, že momentálne na Prešov nemá nikto."

Adam momentálne pôsobí v druhej bundeslige v tíme EHV Aue. "Odchod som už veľmi neprežívala, pretože pred tromi rokmi odišiel z Prešova do Hlohovca a už som si zvykla. Možno práve odchod do Hlohovca som prežívala dramatickejšie. Teraz ma teší, že sa mu podarilo napredovať v kariére už len preto, že na Slovensku je situácia aká je a máme tu iba jediný dobre platený klub pre hráčov a tým je Tatran Prešov," povedala Mazurová, ktorá momentálne so synom veľa komunikuje cez rôzne výdobytky vedy a techniky. "Od svadby som ešte za ním nebola, videli sme sa iba cez Skype. Na Vianoce sa však za ním chystám, pretože sa neplánuje pricestovať domov. Bola by som rada, ak by v Nemecku zostal žiť aspoň desať, pätnásť rokov. Na Slovensku sú zlé podmienky a krajina vyháňa ľudí za hranice štátu."


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR