Haburské rašelinisko ohrozuje najmä dlhotrvajúce sucho

Habura 28. augusta (TASR) – Nad obcou Habura v Medzilaborskom okrese, priamo na hranici s Poľskom, sa nachádza rozvodnicové rašelinisko vrchoviskového typu, ktoré je na území slovenského úseku Východných Karpát jediné svojho druhu. Pretrvávajúce suché obdobie v posledných rokoch ho však ohrozuje.


"Je to ukážka slatinno-rašelinných spoločenstiev. Je to prechodné rašelinisko a trasovisko. Medzi hlavné rastlinné druhy, ktoré sa tam nachádzajú, patrí rašelinník. Je to rezervácia, ktorá bola vyhlásená ako štátna prírodná rezervácia v roku 1981 na výmere približne 1,34 hektára," priblížila pre TASR Anna Macková zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty (CHKO VK). Zároveň ide o oblasť s najzápadnejším výskytom mliečnika Sojákovho.

Podľa Mackovej ide o národne významnú mokraď. "Rôzne stupne zamokrenia umožňujú naviazanie tých spoločenstiev, ktoré sú tam," vysvetlila s tým, že sa tam nachádza napríklad aj vŕba ušatá, kýchavica biela Lobelova či ohrozené druhy ako páperník pošvatý, vstavačovec Fuchsov, ale aj sedmokvietok európsky. Séria suchých rokov však spôsobuje, že tam nie je dostatok vody.

Problémom je podľa Mackovej tiež absencia manažmentu. Preto tam napríklad bezkolenec belasý zatláča pomalšie rastúce druhy a zastúpenie mliečnika Sojákovho už nie je dostatočné. "Postupne rašelinisko zarastá, či už z okrajov krovitými vŕbami alebo hromadením biomasy, ktorú je potrebné kosiť a odstraňovať, a to sa nedeje pravidelne," poznamenala. Keďže spoločenstvá prechádzajú prirodzeným vývojom, môže podľa nej dôjsť k zmene spoločenstva, a tým k zániku rašeliniska.

Cieľom je preto udržať hranicu medzi nelesnými a lesnými biotopmi, aby hlavne okrajové plochy vrchoviska nezarastali, dôležité je aj kosenie nežiaducich druhov. "Radi by sme v prípade záujmu zrealizovali aj nejaké dobrovoľnícke aktivity," zdôraznila.

Na území rezervácie platí štvrtý stupeň ochrany, vstup naň je teda zakázaný. Prechod je možný len stredom rezervácie, kadiaľ vedie chodník. Rašelinisko sa nachádza v nadmorskej výške približne 700 metrov nad morom. Zaznamenaný tam bol výskyt vretenice severnej, z rastlín sú podľa Mackovej zaujímavé aj kamzičník rakúsky alebo horec luskačovitý, zo stavovcov zas hraboš močiarny.

Je to územie, ktoré sa nachádza v CHKO VK a zároveň v území európskeho významu Dukla. Má pokračovanie na poľskej strane. Turistami je lokalita navštevovaná sporadicky, podľa Mackovej sa tam však oplatí ísť.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR