|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 4.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Barbora
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
03. septembra 2012
Haagsky tribunál zamietol Karadžičovu žiadosť o nový proces
Haagsky tribunál pre vojnové zločiny odmieta splniť požiadavku bývalého bosnianskosrbského politika Radovana Karadžiča, aby sa jeho proces začal odznova, ktorú zdôvodňoval údajným znevýhodnením ...
Zdieľať
HAAG 3. septembra (WEBNOVINY) - Haagsky tribunál pre vojnové zločiny odmieta splniť požiadavku bývalého bosnianskosrbského politika Radovana Karadžiča, aby sa jeho proces začal odznova, ktorú zdôvodňoval údajným znevýhodnením oproti obžalobe.
Tá sa podľa neho dopustila zásadného pochybenia, keď mu odmietala sprístupniť dôkazový materiál, ktorý by inak mohol využiť vo svoj prospech.
Tribunál však takéto tvrdenie považuje za neopodstatnené, keďže pojednávania bežiace od októbra 2009 viackrát odročil, aby Karadžičovi umožnil oboznámiť sa s dodatočne predloženými dokumentmi. Porota preto jeho dovolanie z polovice augusta zamietla, oznámil v pondelok predsedajúci sudca O-gon Kwon.
Šesťdesiatsedemročný Karadžič čelí 10 obvineniam z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktorých sa mal dopustiť počas vojny v Bosne v rokoch 1992-1995. Svoju obhajobu pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vedie sám.
Žalobcom pritom vyčíta, že značnú časť dôkazového materiálu, ktorý mohol využiť vo svoj prospech, nesprístupnili "včas", ale až v priebehu konania. Karadžič sa teraz považuje za znevýhodneného, keďže podľa vlastných slov mal byť so spisom obžaloby "oboznámený od začiatku".
Medzi najzávažnejšie obvinenia voči Karadžičovi patrí jeho vedúca úloha v takmer štyri roky trvajúcom obliehaní Sarajeva, počas ktorého zahynulo vyše 10-tisíc ľudí, ako aj pri srebrenickej masakre z júla 1995, v rámci ktorej bosnianskosrbské jednotky vyvraždili tisíce prevažne moslimských mužov a chlapcov. Karadžiča zatkli v júli 2009 po 13 rokoch na úteku priamo v Belehrade, kde sa ukrýval pod falošným menom.
Tá sa podľa neho dopustila zásadného pochybenia, keď mu odmietala sprístupniť dôkazový materiál, ktorý by inak mohol využiť vo svoj prospech.
Tribunál však takéto tvrdenie považuje za neopodstatnené, keďže pojednávania bežiace od októbra 2009 viackrát odročil, aby Karadžičovi umožnil oboznámiť sa s dodatočne predloženými dokumentmi. Porota preto jeho dovolanie z polovice augusta zamietla, oznámil v pondelok predsedajúci sudca O-gon Kwon.
Šesťdesiatsedemročný Karadžič čelí 10 obvineniam z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktorých sa mal dopustiť počas vojny v Bosne v rokoch 1992-1995. Svoju obhajobu pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vedie sám.
Žalobcom pritom vyčíta, že značnú časť dôkazového materiálu, ktorý mohol využiť vo svoj prospech, nesprístupnili "včas", ale až v priebehu konania. Karadžič sa teraz považuje za znevýhodneného, keďže podľa vlastných slov mal byť so spisom obžaloby "oboznámený od začiatku".
Medzi najzávažnejšie obvinenia voči Karadžičovi patrí jeho vedúca úloha v takmer štyri roky trvajúcom obliehaní Sarajeva, počas ktorého zahynulo vyše 10-tisíc ľudí, ako aj pri srebrenickej masakre z júla 1995, v rámci ktorej bosnianskosrbské jednotky vyvraždili tisíce prevažne moslimských mužov a chlapcov. Karadžiča zatkli v júli 2009 po 13 rokoch na úteku priamo v Belehrade, kde sa ukrýval pod falošným menom.